Jena, du bist so wunderbar

Najprv vysvetlím kontext – po celom Berlíne sú bilboardy s nápisom Berlin, du bist so wunderbar (z nejakej pesničky, ktorú som v živote nepočula), je to reklama na pivo. Ale wunderbar je Jena.

V piatok večer som dorazila do môjho druhého domova. Prežívala som úplne iné pocity, ako naposledy. Nijaká depresia, ani extatické stavy, proste len pocit, že som doma. Víkend bol fantastický, aj keď som stretla len relatívne málo ľudí (nestretla som napríklad Propera, lebo je zrovna v Drážďanoch, len sme spolu telefonovali, som trochu smutná, že tam nebol, ale sľúbil mi, že niekedy príde do Berlína). Dvakrát sme šli do Kassablancy (ech, to sa ťažko skloňuje, vypadá to blbě) a hneď v piatok sme stretli Roberta a Serja. Lebo ne že by sme žili v jednom meste, my sa musíme stretnúť v Jene. Ale o to lepšie. V sobotu bola kurva dobrá žúrka se vším všudy a zakončili sme ju v Besetztes Haus, kde sme ráno o deviatej hrali ping-pong s poslednými 15-timi partymejkrami, čo tam ešte zostali. Teda, ani sme moc nehrali, lebo všetci boli tak sjetí a opití, že nám to moc nešlo, ale o to väčšia sranda. To sa mi páči na Jene. Party síce skončí (nie ako v Berlíne, kde sa v pátek začne a ťahá sa do pondelka) ale pozostalí spolu kecajú, robia pičoviny, alebo idú niekam ďalej. To sa v Berlíne nikdy nestane, lebo tu nikoho nezaujímate. Neviem sa rozhodnúť, čo je lepšie, asi má všetko svoje výhody, ale Jena mi akosi zostáva v ♥. Každopádne nakoniec sme šli k Serjovej sestre (ktorá tam našťastie nebola) – ja, Carolina, Serj a Tobias (s ním som sa vraj zoznámila už minulé leto na tej ilegálnej party v lese, lenže ja si to nepamätám, on tvrdil že naše zoznámenie prebehlo veľmi romanticky – on povedal nejaký nevhodný vtip a ja som mu strelila po papuli). Plus sa tam nachomietli nejakí dvaja hip-hoperi, ktorých nikto z nás nepoznal a nakoniec vysvitlo, že ani oni sa navzájom nepoznali. Jeden z nich mi šiel neskutočne na nervy a toľko som pindila, že Serj ho vyrazil do piče preč. Potom sa ma spýtal, či ten druhý môže ostať, alebo má vyraziť aj jeho. Dovolila som mu ostať.

Už bolo neskoro (aj na ráno bolo neskoro…asi 10) a nejak sme všetci pokapali. Ja som to zalomila na gauči a hip-hoper číslo 2 sa posúval furt bližšie ku mne a mal blbé kecy – ako napríklad, či ma nemôže objať a podobne (neviem či si šlahol éčko, alebo čo) a ja som sa stále posúvala ďalej a odmietala som. Zrazu sa objavil Serj a zavelil – “Ty! …presuň sa na druhú stranu gauča!” Hip-hoper sa začal brániť, že čo sa ako deje a prečo a Serj na to: “Lebo si to želám.” A na mňa: “Wicked, keď chceš, choď si ľahnúť do druhej izby.” Za tri sekundy som bola presťahovaná. Serj keď chce, vie byť absolútne liebenswert. Lenže s ním si človek nikdy nie je istý. Každopádne v túto sobotu bol úžasný, až sme sa čudovali. (Asi že väčšinu omamných látok požral už v piatok a v sobotu bol teda relatívne triezvy.)

No a tak. Teraz som doma, dnes mám voľno a psychicky sa pripravujem na pracovný maratón, čo ma čaká (tipujem to na 9 dní v kuse, ja chuderka). A trochu sa ochladilo a slnko nesvieti a celkovo je to tu trošku depresívne. Čo radíte? Mám sa vrhnúť na tie čokoládové vajíčka, čo mám v kuchyni?


5 Comments on “Jena, du bist so wunderbar”

  1. Anna says:

    Ahoj!
    Kamarádka mě doporučila tvůj blog, jsem také v Berlíně. Teď tu dělám pracovní stáž. Jestli budeš mít chuť, ráda bych zašla někdy na pivo.

  2. J. in Brazil says:

    mne to nakonec pripada jako hodne zasadni vec, jaks napsala – v berline nikoho nezajimate. to byla jedna vec, ktery jsem si vcera v riu vsimla, ze je fakt jina nez kdekoliv jinde – kdyz jsem se na ulici nekomu koukla do oci, tak se mi kouknul do oci zpatky, jakoze fakt se zajmem, co je to asi za cloveka co se mi to kouka do oci. v berline si te nikdo nevsimne a kdyz se na tebe nekdo podiva, tak jenom posuzuje, jakym zpusobem ma byt cool to co mas zrovna na sobe. (ne jestli, ale hned jak). bylo to docela prijemny. porad je pravdepodobny ze te prepadnou v poledne v parku ale aspon to neni takova ta mrtva evropska slusnackost, vsechno se toleruje a nikdo nic nedela ale hlavne ze vsichni muzeme mluvit o cem chceme. skoda ze v jene bys nemela praci co?

    • deadline says:

      hej, to je skoda. mozno sa mi jedneho dna podari najst daco v mensom meste. Inak ja sa zmietam medzi tymi pocitmi – ako si to povedala, je to presne tak, ze tu nikoho nezaujimas, ale na druhej strane sa mi moj zivot tu hrozne paci. Myslim ze berlin je mesto na urcity cas, lebo neviem si celkom predstavit tu zostarnut. A ako tak vsetci utekate do juznej, mozno aj ja niekedy pojdem =)


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s