Berlin du bist so wunderbar

Jedna vec v mojom extrémne chaotickom živote bez plánu je úplne istá. Ja sem patrím. Toto je mesto pre takých ako ja, preto je plné šialencov. Ja by som vedela teda žiť aj inde, veď si pamätáte tie ódy na Jenu…ale akosi som sa tu našla. Keď svieti slnko, Berlín je najkrajšie miesto na svete. Húfy bicyklistov, turistov, fajčiacich teenagerov, dôchodcov a potulných muzikantov sa tlačia v metre, na prechode a pred supermarketom. Kaviarne vyložili stolíky na ulicu a sú plné – nemeckých babiek v malých štýlových kaviarničkách ladených do ružova, bradatých hipsterov s macbookmi a chai latte v kaviarňach s pridlhými názvami a tých, čo čakajú na svetlé zajtrajšky v komoušskej kaviarni menom Červená hviezda. Všetky sa tlačia na jednej ulici a je úžasné si ju celú prejsť, keď idem poobede domov z práce. Preto chodím polku cesty pešo. Tú krajšiu polku. Cestou sa zastavím v Lidli pre chleba a odchádzam s ďalšími desiatimi vecami, kým si uvedomím, že na víkend idem do preč a zelenina mi zhnije…nevadí, nechám ju spolubidlovi, ja sa aj tak spolovice prestravujem na ňom (ne preto, že by som nemala prachy, ale on keď navarí, mne už sa nechce a odkedy som si zvykla na pikantnú africkú kuchyňu, schálujem mu zvyšky a je pokoj) (ako včera: “Can I have some of your spaghetti?” “Of course! Help yourself, everything I cook is just for you baby.” “Haaaahaaaa…baaaaabyyyyy! Nobody puts baby in the corner!” “Ok, that was cheasy.” “Very cheasy.”) A kde som bola? Aha, ešte stále na Kastanienallee. Kto dojde do Berlína, mal by každopádne aspoň raz zájsť na Kastanienallee, vám dobre radím.

Inak – I fought the law and the law didn´t win. Len pre vašu info. Nadrapujem sa s nájomníčkou a ona sa zas nadrapuje s Gewobagom (Gewobag je bytové spoločenstvo, ktoré vlastní ten náš brloh) a nakoniec Gewobag ustúpil, že to nájomné nezvýšia o 20, ale len o 10 euro. Uznajte, a že sa neoplatí púšťať do boja s inštitúciami. Som revolucionár, chacha. Vzhľadom na toto a rôzne iné okolnosti som si povedala, že sa teda nevysťahujem sama a že budeme pokračovať v hľadaní bytu spolu (beh na dlhé trate). Medzičasom sme tu už mali pár ľudí na interview (vlastne aj tak všetci odmietli, takže kein Problem) a spolubidlo sa tváril ako smutný pes a hádzal na mňa iba také tie pohľady. A mne z toho tiež bolo nanič. Včera som mu povedala že teda ostávam a on na to že – nemôžem uveriť, že si mi toto spravila, ja sa tu kvôli tebe trápim a ubíjam a ty mi len tak poviš že neodchádzaš, to robíš naschvál!

Nerobím. Ale dobre sa to počúva. On je taký môj soul mate. Sme obaja rovnaké hovadá. Neviem prečo ma niektoré veci ešte stále prekvapujú. Ale je to tak. Inak asi neuveríte, ale dnes som umyla okno a prvýkrát vidím na ulicu. Hahaha. Je to fakt pekné, neviem sa odtrhnúť pohľadom.



Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s