Romantický príspevok

Milé dámy. Predpokladám, že tým nešvárom, ktorý sa hodlám práve popísať, netrpím ako jediná na svete a tak zrejme budete horúčkovito pritakávať. Milí páni. Prosím vezmite na vedomie pár dobrých rád, ak sa v mojich slovách spoznáte. (Vsádzam na to, že muži trpia sebakritikou, hoci veľa príkladov som vo voľnej prírode nevidela. Ale človek nikdy nevie.)

Niekoľko príbehov o zúfalo neromantických mužoch sme si mohli všimnúť všade okolo nás už u Meluzíny, ktorej nastávajúci namiesto snubáku kúpil obrúčky u pochybného zlatníka v Kreuzbergu, u mojej sestry, ktorú manžel nechal zaplatiť narodeninový darček (pre ňu) jej vlastnou platobnou kartou (a nevrátiť jej to) a ešte na asi všetkých ostatných blogoch, ktoré nájdete v mojom readeri. Nie som na tom veru ani ja inak. Keďže sa blížia Vianoce, oznámila som svojmu drahému (ďalej len baby girl), že si prajem darček. Najprv len takto vecne, aby si uvedomil, čo treba konať. On totiž celý život praktikoval “ale ja darčeky nekupujem”. Dávno som zistila, že keď nepožiadam, nedostanem ani len somarinu typu lak na nechty. (Zasa si nemyslite, on odo mňa vždy niečo dostane.) Viem, že si dáva námahu a tak sa prenesiem aj cez lacnú bižutériu vo farbách a tvaroch, aké by som si sama nikdy nekúpila a odvážne ju nosím. Ale tento rok som sa rozhodla spraviť krok navyše a rovno som mu povedala, čo si prajem. Najprv ujúkal, že to je moc drahé, tak som mu ozrejmila, že to budeme s výdavkami narovnako. Potom to objednal na internete. Na ďalší deň som prišla domov a dar ležal v kuchyni na linke. Pomyslela som si, že mohol ho aspoň schovať, nech už teda dodržíme dekórum – na Ježiška síce už neveríme, ale tak predsa len. Neskôr som si v posteli čítala a baby girl dokvitol do spálne aj s darčekom a položil ho vedľa mňa so slovami “tu je tvoj dar”.

Iba som klipkala očami. A asi kvôli klipkaniu som si ani nevšimla, či vôbec odlepil cenovku. Sklamane som mu oznámila, že napriek tomu, že už viem, čo dostanem, by som sa nesmierne potešila, keď si to nájdem zabalené až pod stromčekom. To zas klipkal očami on. Načo, keď už viem, že to doručili a videla som to.

No chápete? Celé to podľa mňa pramení v tom, že muži nerozumejú slovu romantika. Myslia si, že očakávame 50 červených ruží doručených do práce, alebo pozvánka na koncert vážnej hudby…alebo čo? Pritom by mohli len umyť riad, alebo aspoň zabaliť váš darček do papiera a nie vám ho hodiť pod nohy. Síce som mu povedala, o čo mi ide, ale neviem, akú mm nádej na zlepšenie.

 


5 Comments on “Romantický príspevok”

  1. Ari says:

    Nadej na zlepsenie tu je, aj ked u nas to trvalo par rokov… ja by som este pridala, ze o cene darceka sa nediskutuje. Je mi jedno, ze mi darcek nekupil v prvom obchode, ale hladal kde je to lacnejsie alebo ze sa s kvetinarkou pol hodiny dohadoval o cene kytice, len nech mi to preboha nehovori.

    • deadline says:

      no a to tiez. inak ale moj este aj povie ze – ja som ti chcel kupit nieco male – a vtedy si ja hovorim ze kurva a ja ti zhanam mikinu za 75 eur ktoru viem ze strasne chces. Tsss. Chlapi.

  2. Vi says:

    Neeeee neeee neeeee ja sa tu zadusam smiechom prave :DDDD Boze to o tvojej segre som nevedela btw!!!
    Inak to bude podla mna v tych inych narodnostiach! Teda aspon podla seba som zacala sudit…ja som si teraz povedala ze na narodky chcem tortu a kazdy den mu to vravim niekolko krat, dokonca som s nim bola aj ingrediencie kupit tak uprimne dufam ze ju na narodky aj dostanem 😀 (dam vediet!)
    Inak vrlmi prijemne je sa zas na chvilu dostat k blogom 🙂


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s