Středověk neskončil

Pamätáte si na takú rozprávku z čias komančov (alebo to už boli rané 90.-te?), kde sa spievalo že “Sedem dní, sedem dní, sedem dní sme bez mamy”? Nie? Nevadí, lebo ani ja veľmi a vlastne som nebola sedem dní bez mamy ale 11 dní bez internetu. (Preukázalo sa to ako oveľa horšie.) (A mama tu bola päť dní, tak aspoň ma mal kto poľutovať.) Hoci sa ma nepýtate, rozpoviem vám príbeh, lebo už som to povedala každému, kto mi nezapchal ústa toluénovou handrou a nechcem byť za kverulanta a opakovať sa.

Koncom septembra k nám zavítala milá teta z Telekomu. Nebola by som to ani vedela, lebo ja zásadne neotváram nikomu, kto u nás zazvoní – ak nikoho neočakávam (a niekedy ani tak nie a potom mi nechápajúci priatelia volajú, či som vôbec doma). Ale baby girl otvára každému, zrejme ho v detsve zanedbávali a nečítali mu dosť rozprávok a tak nepozná príbeh O siedmich kozliatkach. V tej rozprávke šla mama koza do Auparku lebo mali zľavy a deti nechala doma. Ani sa jej nečudujem, lebo sedem detí by som tiež so sebou nebrala. Potom zazvonil vlk a ponúkal kozliatkam výhodný internet a oni mu nalateli a mali z toho čo? Piču s ryžú. Presne to sa stalo aj nám. Vlk prezlečený za nemeckú pani zazvonil a môj dobrý muž otvoril vrátka. Ja som s nevôľou načúvala, ale tvárila som sa že som duchom neprítomná a čítam si. Vzhľadom na to, že chlap vie po nemecky asi päť slov a z toho tri sú Arschloch a ficken (a to sú tiež len dve, takže chápete), po piatich minútach si ma privolal na pomoc. Ani môj neochotný výraz vlka neodradil a tak to skončilo hodinovým rozhovorom v našej obývačke, zatiaľ čo chlap prijímal svoje vlastné návštevy na balkóne a tam všetci húlili. (Prirodzená deľba práce…)

Vlk sa spýtal, akého máme momentálne operátora a potom zalomil rukami a horekoval a očierňoval a sľuboval. V skratke – nás operátor je úplne nahovno a sľubuje ako Fico ale dodáva ani nie polovicu a Telekom bude úplne superský, rýchly, lacnejší a ružový, no kto by nechcel. (Ja.) A keby to záležalo na mne, oželela by som stratenú hodinu svojho života a poslala ju do teplých krajín, ale bejby chcel silou-mocou zmenu a podpísal s ňou zmluvu. Zmena mala nastať začiatkom novembra. V posledný deň našej starej zmluvy mi volal náš starý operátor, že Telekom im odkázal, že oni to nejak nestíhajú zapojiť a či chceme ešte dva týždne zostať u nich. Hovorím že jasné, veď dva týždne bez netu? OMG, WTF, BBQ!

Za dva týždne sme znova čakali na technika z Telekomu, ktorý neprišiel. To bolo koncom novembra. Ale nikto mi nezavolal a neoznámil to, náš starý operátor nás odpojil a na našom routeri sedela žaba (nemáme prameň, tak kam inam by si sadla). Ušetrím vás podrobností, ale celá táto pičovina ma stála štyri nové šedivé vlasy, 15 eur kreditu a asi 12 telefonátov s Telekomom, kde sa oni ospravedlňovali a vyhovárali, prečo ich technik ignoroval päť sľúbených termínov a ja som penila a nadávala im na nemecký spôsob (t.j. slušne). V sobotu môj pohár trpezlivosti pretiekol ako vložka bez krídielok a napísala som im zúrivý list (perom), kde som všetko stornovala a poslala to poštou aj mailom. Zakončila som ho vetou “Už ma nikdy nekontaktujte!” a bejby k svojmu podpisu pridal FU (nie Freie Universität ale Fuck You, aj keď to asi nepochopia). Keďže som nekomunikovala len s ich vyjebaným call centrom, ale aj s vlkom, ktorý sa celý čas snažil pomôcť (ale asi sa až tak nesnažil, čo?!) – lebo viete ako to je, provízia sa po storne nevypláca – tak mi v sobotu volal ešte aj ten. Keď som jej oznámila, že celú tú pičovinu stornujem a už v živote nechcem počuť slovo Telekom ani vidieť nič ružové, znela veľmi sklamane a ešte aj trochu dotknuto, že po tom všetkom čo urobila a v pondelok už na sto percent príde ten technik (neprišiel, hoci moje storno dorazilo až neskôr, z čoho vyplýva že sa na nás zas len vyjebali), tak ja si len tak stornujem!

Zavolala som nášmu starému operátorovi, ktorý nás privítal s rozkročenou náručou (a poplatkom 49 eur za znovuzapojenie, ale jebať, trvalo im iba jeden a pol pracovného dňa, kým to spojazdnili!)

Vyplýva z toho čo? Nehas čo ťa nepáli a neotváraj vlkovi a agentom s teplou vodou. Odjakživa nás učili neveriť podomovým obchodníkom, ale môj skepticizmus asi nie je dosť nákazlivý. Bez internetu sme boli 11 dní a za ten čas som vymietla rôzne kaviarne (aspoň viem, kde majú dobré koláče) a okrem toho nehorázne zdraželi vianočné letenky na Slovensko. A hoci teraz zarábam asi toľko, čo starosta mestskej časti v Bratislave, sere ma, že by som Ryanu mala zaplatiť 180 eur. Mala by som ten účet poslať Telekomu.



Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s