Pane učiteli, už je čas!

Neohrozene sa šplhám nahor po kariérnom rebríku. Vyzerá to tak, že v júni som sa uchádzala o miesto v škole (akože naozajskej škole s deťmi, dozormi na chodbe a rodičovskými združeniami) (pri poslednom litri vína každý rád si zaspomína…ehm, späť k téme), v auguste sa mi ozvali že hľadajú učiteľa so skúsenosťami v alfabetizácii (to znamená učiť niekoho čítať a písať), ja som zaklamala, že už som to robila a vzali ma. Potom mi neboli schopní dať zmluvu ale riskla som to a dala výpoveď v starej práci. Chvíľu som zažívala stres a úzkosť, pretože z novej práce sa mi nikto neozýval a nedvíhal telefón. Nakoniec sa ozvali a pracovať som skutočne začala – ale ešte stále nemám tú zmluvu.

Mojím zamestnávateľom je štát, podľa ktorého je ilegálne pracovať bez zmluvy, ale vďaka byrokratickému aparátu nebol schopný mi ju dať. Ak toto nie je definícia irónie, tak už neviem. Iné lahôdky z nemeckej byrokracie: v auguste ma silou-mocou presviedčali, aby som dala výpoveď v starej firme, lebo ma bezpodmienečne chcú mať od októbra. Lebo veď majú už triedu v škole, majú žiakov na čakacej listine a nechcú ich nechať čakať až do novembra. Skutočnosť je taká, že tam síce chodím a aj ma platia (a teda mám nejakú kvázi-zmluvu, dočasnú, kým vyriešia ten svoj byrokratický jebinec) ale žiakov nemám. Neviem, kde je zádrheľ, lebo ich vysvetlenie som nepochopila. Každopádne mám aspoň čas sa zapracovať (hoci také niečo oni neplánovali, je to výhodou, naučiť sa najprv čo a kde treba vlastne v takej škole robiť) a zoznámiť s kolegami.

Druhá fantastická vec je, že za týždeň začínajú jesenné prázdniny, ktoré budú trvať dva týždne! Takže po dvoch týždňoch ťažkej práce (chacha) mám hneď aj dovolenku. Keď vezmeme do úvahy, že posledné dva týždne v starej práci som bola najprv chorá a potom čerpala zvyšok dovolenky, vlastne som sa tento mesiac veľmi nepretrhla.

Ale vážení! Som teraz fakticky pančelka! Budem učiť puberťáckych utečencov a to nie len nemčinu, pretože v týchto triedach to funguje trochu inak. Môžem ich učiť aj vlastivedu a matiku a výtvarnú, hoci na to nemám kvalifikáciu, lebo ide najmä o jazykovú stránku. Ale matiky sa dobrovoľne vzdávam, to som oznámila hneď na začiatku – nie len preto že už si nepamätám ani holý kokot, ale aj preto (ale s tým som sa nevytasila), že vlastne všetky tieto pojmy ani po nemecky neviem pomenovať. Ale vlastiveda je supiš.

Robím závratnú kariéru. A keď už to takto ide, rozhodla som sa kúpiť si iPhone a oficálne sa stať iOvcou (ja, zarytý nepriateľ techniky a smartphoneov a vôbec). Ale je ružový!!!! Omg wtf bbq! Zatiaľ ho nemôžem používať, lebo moja sim-karta je priveľká, tak ho chodím len hladkať.

Inak je všetko po starom. V Nemecku je zima, dážď a pľušť, ráno vstávam za tmy a večery trávim pri víne. Dobré, nie?



Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s