Izrael: Židovské dobrodružstvá

Kladiem vajcia si otázku, či tento text začať nejak pateticky, uplakane, alebo hĺbavo (o tom ako rýchlo plynie čas), alebo radšej in medias res. Tým, že vás s tým vôbec oboznamujem som teda už zabila úvodnú vetu a môžme sa trošku rozpísať. Rozhodla som sa, že vám to budem dávkovať – jednak sa mi nechce písať tak veľa naraz, druhak vám sa určite nechce naraz tak veľa čítať a treťak som si po celú dovolenku písala denník a tak už to mám pekne štruktúrované. Nebude to úplne autentický prepis, lebo s tou štylistikou na svetlo sveta rozhodne nejdem, ale za to mi môžte jedine ďakovať!

Deň prvý, sobota

Ešte sme ani nedorazili, ale zato sme sa stihli už trikrát pohádať. Dvakrát včera večer a raz dnes doobeda. Následne sme takmer nestihli let. Som síce nasratá jak trpaslík, ale vraj žiadna partnerská dovolenka nezačne bez poriadnej hádky. Na letisku nás skontrolovali, presvietili a prežiarili podobne, ako keď idete do USA, ale nadôvažok (neni to úžasné slovo?) sme si museli aj vyzuť topánky a potom zdvihnúť nohy, aby nám skontrolovali chodidlá. Ešte že som si nenalepila bombu medzi prsty na nohách, ako som pôvodne chcela. Uf.

Po tej strastiplnej ceste na letisko, kedy bolo 30°C a my sme bežali a potom sa potili v rade na check-in naše lietadlo nakoniec malo hodinové meškanie. Nasrať. Hlavne že sme si nestihli kúpiť ani vodu. Teraz sedíme v lietadle a máme pred sebou ešte dve dlhé nudné hodiny vysušovania kože a dýchacích ciest hnusným klimatizovaným vzduchom. Za chvíľu sa mi začnú drhnúť viečka o očné buľvy. Ťažko je mustangovi.

neskôr

Pristáli sme okolo pol ôsmej večer a už sa stmievalo. Aký nezvyk oproti severu. A bolo teplo a vlhko, skvelá subtropická kombinácia! Hneď sa u mňa dostavil dovolenkový pocit. (Ten mám, aj keď vidím niekde rásť palmy.) Dan nás vyzdvihol autom z impozantného letiska (“príliš veľké na takú malú krajinu”) a cestou nám ukazoval rôzne miesta. Bývame u jeho rodičov, ktorí majú veľký dom v severnom Tel Avive. Zedli sme varenú kukuricu a vybrali sme sa do mesta. Keďže doprava je tu nahovno, šli sme autom. Odviezli sme sa na party ulicu Rotschild Blvd. Ešte stále bolo teplo, hoci bolo už po desiatej, asi 27°C! A všetky ženy boli pekne oblečené, šaty, opätky, účesy. Ne jak v Berlíne (Lebowski-style)…cítila som sa ošuntelo. Našťastie som si doniesla letné šaty. Chvíľu sme sa prechádzali a potom sme šli na pivo. Nebola to krčma, skôr také skryté miesto, o ktorom vedia len vyvolení. Jeden chlapík si na svojej predzáhradke postavil takú miniatúrnu rádoby-krčmičku, skôr taký prístrešok z dosák a plexiskla. Vpratal tam jeden mini-stolík a dve lavičky, že sa tam zmestí len tak-tak asi päť ľudí. Podľa jeho vlastných slov je to na hrane zákona, takže zrejme nemá licenciu na predaj alkoholu. Ten mimochodom skladuje vo vlastnej chlandičke a predáva na izraelské pomery veľmi lacno, za jedno fľaškové pivo sme platili asi päť eur. Okrem toho mal kopu zábavných historiek zo života, z ktorých som si ani jednu nezapamätala.



Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s