Natiahnuté papule

A závažia na gule. Posledné tri týždne sa niesli v duchu povaľovania. Najprv som mala zápal hrdla (po troch rokoch v Berlíne hádam moja prvá nefingovaná choroba), potom boli sviatky a potom som mala operáciu.

Zápal hrdla si užil najviac môj chlap, lebo sa dostal k slovu a nevedel si vynachváliť, že som nepičovala a on sa o mňa mohol starať a svoje myšlienky som mohla vyjadriť len chrčaním. Mne sa to páčilo menej a hneď ako mi odpuchli mandle (je fakt odporné, keď cítite, ako sa vám mandle dotýkajú hrtana), začala som kvákať a to asi spomalilo proces liečby.

Potom som pracovala išla do práce ešte štyrikrát a začala Veľká Noc. Využila som túto príležitosť aj na to, aby som svojim moslimským žiakom predstavila nejaké kresťanské tradície. S čím som nepočítala bolo, že sa budú vypytovať na podrobnosti. V kostole som naposledy bola ako turista a aj to asi niekedy pred dvoma rokmi. Navyše vôbec nechápali, že do kostola nechodím, ani len na najväčší kresťanský svátek. Púlili oči ako sovy a na moju odpoveď že ma náboženstvo nezaujíma len nechápavo krútili hlavami. Najvyšší čas, už dávno im mal niekto povedať že to tu nie je povinné.

Sviatky boli popiči, lebo došli fotrovci a spravili sme si kultúrny program. Okrem toho mi doniesli desať kíl slovenských keksíkov, parenicu, korbáčiky a maďarskú klobásu (aká ironia, že toto najviac chýba Slovákovi v zahraničí, čo?).

No a po sviatkoch som mala svoj slávny zákrok a totiž resekciu koreňa. Keďže ma operovala Mengeleho vnučka poctivá nemecká doktorka, detailne ma poučila o najhorších možných následkoch. Triasla som sa ako drahý pes a v duchu som sa snažila predstaviť si, ako budem vyzerať s ovisnutou papuľkou, slina stekajúca po brade… Nič z toho nenastalo. Zákrok bol superský (mne už vyoperovali aj všetky zuby múdrosti a to bolo teda o dosť horšie) a navyše ma kvôli tomu na týždeň vypísala. Takže hneď na tretí deň, keď mi huba aspoň trochu odpuchla, zvolila som rekreáciu svojho zúboženého tela v mestských parkoch (lebo došla jar!!!). Bolo to skvelé – ja vypísaná, chlap nezamestnaný a naši kamaráti tiež, aspoň bolo s kým tráviť čas.

Smutnou správou je, že dnes už som musela ísť do práce že jeden z našich najlepších kamarátov sa vracia späť do Izraelu. (Predal svoj bicykel – ktorý kúpil v sekáči – za viac, než za koľko ho kúpil, čiže obchod na žida. To sú prosím jeho slová.) Posledné dni sme teda trávili nárekmi a plánovaním našej dovolenky v Tel Avive.

Rada by som vám napísala nejakú super storku, ale okrem toho, že som pri presádzaní zrejme zabila svoje muškáty (ktoré som celú zimu statočne udržiavala na hajzli – tam som si spravila zimnú záhradu), sa nič dramatické nestalo. Dokonca už ani nevyzerám ako obeť domáceho násilia. Nuda.

Ozaj a tú eletriku (to je tak naschvál, nič som nevynechala) nám opravili a stenu pekne zamietli a stálo to púhych 250 eur. Ale ešte sme nič neplatili, tak čakáme, čo na to Hausverwaltung, lebo oni vraj majú uhradiť polovicu. Závesy ešte stále nevisia.


2 Comments on “Natiahnuté papule”

  1. Že Mengeleho vnučka!!!!! 😀

  2. Dee says:

    Ahhh tvoj clanok ma zachranuje od nudy v praci, tak sa ujebavam 😀 najviac ma zabíjajú všetky tie preskrtnute veci :DDDD obchod na zida :DDDDXDD


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s