Ako plynú dni

Kým som bola vzdorovitým adolescentom, témy na blog sa ponúkali samé, veď čo je lepšie než pičovať na školu? A vlastne všobecne, keďže náš školský systém bol dosť jebnutý, netrebalo sa ani veľmi snažiť, písalo sa to samé. (Tak vznikol aj nový literárny žáner – pičung.)

Teraz mi uschla slina a akosi neni o čom. Poviem vám aspoň, čo je nové. Mám alergiu na kriedu (hovorím len WTF, pliaga pre učiteľov), rajčiny a červené víno. Tým posledným si nie som istá, ale odkedy ho nepijem, zlepšil sa mi ekzém. (Teraz viete to hrozné tajomstvo, mám ekzém!) Ale zas odkedy som po dovolenke došla do práce a celý týždeň používam kriedu, tak sa mi vyhodil na iných miestach. Život vie byť taký pestrý. Ale sere ma to, lebo milujem červené víno a zvykla som ho piť každý deň. Takže zrejme sa mi teraz poďakuje aj pečienka, lebo biele až tak nemusím a preto sa nebudem každý večer nalievať jak nálevník. Tie rajčiny beriem ako čistú pomstu prírody. Som odsúdená už len na pasta carbonara? Hmpf.

Okrem toho nastala typická berlínska zima – prší. Juchú. Pred týždňom nasnežilo a všetci boli na vetvy a mesto sa na všetko vysralo, polka chodníkov zostala neodhrnutá. To neni až také zlé, kým je zima a sneží, ale pomyslite že aká sračka je tam posledné dva dni, odkedy sa oteplilo a leje. Ale aspoň sa zasa bude dať chodiť na bicykli. (Inak vedeli ste, že niektorí Nemci si vymieňajú zimné gumy aj na cajgloch? Haha.)

Včera sme boli na party u bohatej mládeže. Úžasný podkrovný byt nejakej nemeckej celebrity či čoho (dočasný podnájom, ale aj tak). 2500 eur mesačne. Nech nežerem. Ale keďže to sú ľudia ktorí poznajú ľudí a ich príjmy sa pohybujú v iných leveloch ako moje, tak sme sa zahrali na chudobných príbuzných a nechali sa ponúknuť zo všetkého, čo mali. Naozaj sa nemôžem sťažovať, že by boli nepohostinní. Aby ste si vedeli predstaviť,  aká sú oni vrstva, uvediem zábavný príklad. Jeden chalan sa pýtal druhého, odkiaľ má mikinu. On na to, že ani nevie, ale niečo úplne obyčajné a potom chvíľu hádali značky. Bola zo Zary. Oni sa tomu úprimne zasmiali. Viete, nie zlomyseľne, že ty trapko s oblečením zo Zary, ale tak pobavene, že to fakt niekto nakupuje v reťazcoch a nie len u dizajnérov? (Asi ako keď si aristokrat prezerá Tatranku – nie opovržlivo, ale s nefalšovaným údivom, lebo niečo také ešte nikdy nevidel). Berlín, ty si tak povrchný. Doteraz zostávam v úžase, keď si premietnem, akých ľudí tu môžete stretnúť.

Dnešný deň som ukážkovo prefrckala (čiastočne doslova, ale väčšinu času žiaľ ozaj len metaforicky) a zotavujem sa zo včerajška. A teraz si asi idem uvariť špagety s omáčkou z konzervy, hoci najradšej by som si objednala pizzu. Inak aj u vás stojí pizza na donášku 10 eur? Boha deti, a zajtra už je zas pondelok! Čo to nikdy neskončí? Aj keď teraz mám nových žiakov (mládež!) a je s nimi sranda a rýchlo sa učia a vedia po anglicky, takže to neni tragédia, ale…aj tak sa mi nechce ani holý kokot.

Aha a ešte sa musím pomstiť susedom a vypeckovať si nejaký metal, lebo oni každú sobotu ráno hádžu na zem slony presne nad našou spálňou. A okrem toho majú dva hnusné malé potkany psy, ktoré večne behajú a keďže tento dom je očividne z kartónu (aj Barbie dom lepšie tesní), tak to hrozne počuť. A ten kkt sa bude chodiť sťažovať že od nás smrdí tráva? Pfff, nabudúce si zapálim pred jeho dverami.


5 Comments on “Ako plynú dni”

  1. GirlAstray says:

    ešteže majú len patkanye a nie aj deti…

  2. Triss says:

    Tym poslednym odstavcom si ma uplne nahlas rozosmiala 😀

  3. Život vie byť tak pestrý 😀


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s