Imigranti

Vy mrochty! Mám pre vás výbornú správu! Teda pre vás ani nie tak, ako pre mňa, ale zas budem viac písať, takže aj vy z toho budete čerpať, spravodlivé, či? Mám novú prácu! Viete ako som ju našla? S eleganciou a noblesou. Eh, pravda je taká, že s jedným prstom v nose a druhým v zadku.

Po výpovedi z Hnusného Kolcentra (presne, inak to už nenazvem a nenapíšem) som sa najprv šesť týždňov zajebávala, potom jeden týždeň a jeden deň posielala životopisy a potom ma môj kamoš niekde odporúčal a ozvali sa mi sami. Like a boss.

Strašne sa teším, lebo: budem robiť to, čo som vyštudovala (učiteľku nemčiny ako cudzieho jazyka), budem mať mega plat (na moje pomery, hoci to je vraj len minimálny plat pre pedagógov…vedzte že je o 50% vyšší než ten v Hnusnom Kolcentre) a 28 dní dovolenky (!) (odpadávam). Pohovor som mala včera a ten pán po 10 minútach povedal že “Eeeh, ale veď nemôžem Vás zamestnať len po 10 minútach rozhovoru…ešte sa niečo spýtam.” Vzhľadom na to, že som flexibilná jak gumené traky (bodaj by ne, šak som nezamestnaná socka) tak im to veľmi padlo do noty a začínam už v pondelok. A viete koho budem učiť? Utečencov! Ako povedala moja sestra: imigranti nie len že nekradnú prácu Nemcom, ale ešte aj vytvárajú nové pracovné miesta pre iných imigrantov. (Viete, my imigranti musíme držať spolu, čo vám poviem.)

Dnes som bola u iného učiteľa na náčuvoch a videla som teda “tých utečencov” konečne na vlastné oči. Boli sme tam na náčuvoch dve a tak sa predvádzali, lebo to bola skupina skoro samých chalanov asi medzi 20 a 30. (Boli tam aj dve ženy – jedna s manželom, to boli takí 50-nici, zahalená a jedna mladá, nezahalená – skôr než sa na to spýtate, alebo sa budete ošívať, či sa patrí také pýtať).

Celkový dojem bol asi ako z deviatackej triedy. Plno testosterónu, ale aspoň vyzerali že ich to baví, aj keď niektorí boli tupí jak polená, no ale zas niektorí boli dosť dobrí. Spomenula som si na Marečku, podejte mi pero – nezáleží, koľko majú ľudia rokov, ako si raz sadnú do lavice, objavia sa všetky typy (bifľoš, triedny frajer, triedny spáč, notorický neskoro-chodič, taký čo nechápe a len otvára ústa ako zlatá rybka a podobne) (dokonca tam bol jeden čo dobrovoľne skákal mazať tabuľu!). A ten učiteľ ich vedel podľa mňa perfektne pacifikovať, veru neviem či budem tak úspešná. No, proste ako deviataci.

Takže tešte sa na zápisky zo školskej lavice a spoločne dúfajme že už o týždeň nebudem spolubidlovi v panike plakať na pleci, že nechcem ísť do školy!

---