O rodinných udalostiach

Voľakedy som si myslela, že ideálna doba na návštevu doma je týždeň, lebo potom si už všetci ideme navzájom na nervy. Asi som sa mýlila. Už som tu dva týždne a je to super. Mala som toľko času na každého pospolu aj zvlášť, že v pondelok môžem odísť do Berlína s dobrým pocitom a kufrom plným maminých džemov, orechov od babky a luxusnej vínnej súpravy (to som si tu nezháňala z dôvodu buržujstva, ale naši mali dve, takže sa s radosťou jednej zbavili a ja pijem víno každý deň, takže sa to hodí!) (A přece se to nevyhodí!)

Najvýznamnejšie udalosti návštevy rodnej hrude hrudy: sestrina svadba (chytila som kyticu!) (zlá jazyky tvrdia, že to bolo naaranžované, ale tí čo ma už niekedy videli hrať volejbal, vedia, že bez trochu božej (!) pomoci by som si leda zasa zlomila malíček, takže to bolo všetko v záujme môjho zdravia), babkine kysnuté buchty s tvarohom, návšteva whisky baru s fotrom, návštevy rôznych rodinných príslušníkov v rôznom poradí, obhliadky nových bytov starých kamošiek a … v podstate úplne všetko.

Spolubidlo prišiel tiež, ale len na svadobný víkend. Keď si spomeniem na prvotný šok mojej rodiny, človek by neveril, že ich niekto nevymenil. Alebo možno len on je taký prince charming, takže ho všetci majú radi a tešia sa, že ho zasa uvidia na Vianoce. Okrem toho vytancoval moje tety (nevidela som to, ale pritom s akým šibalským úsmevom mi to oznamoval, som si hovorila “OMG” a potom som sa dozvedela, že môj strýko ho prišiel vystriedať a povedal mu “Hey, táto je moja!”. No a ona sa len chichotala že veď sa nič nedeje. Hovorila som už, že najlepšie party bývajú tie s rodinou? Asi preto, že sú len občas.

Okrem toho som si konečne s každým mala čas pokecať, za dva týždne sa tu vyžrať domácou stravou (knedlo-vepřo-zelo ) a nechať si odvíriť počítač. Dovolenka doma má nesporné výhody. Nanšeťastie musím ísť v pondelok naspäť do Berlína a seriózne začať s hľadaním práce, lebo život socky je inak nanič (prachy som práve minula, hurá hladovka! Aj tak je to potrebné…) a aj trochu nuda. Ale našťastie čoskoro uvidím spolubidla, ktorý z Bratislavy odišiel v pondelok!

Nestihla som: piť kofolu (to ešte napravím), jesť halušky (to asi nestíham, ale aspoň som si dala acidko a tresku; vy čo nie ste emigranti sa nesmejte, po vysťahovaní človeku chýbajú samé malichernosti!) a opakovať si španielčinu so svojím švagrom (ako dobre to znie!). Nevadí. Nabudúce. Hoci…tie halušky asi zasa prídu skrátka, lebo na Vianoce budeme jesť jinší veci.


3 Comments on “O rodinných udalostiach”

  1. GirlAstray says:

    No veru.

  2. radkao says:

    čítalo sa to veľmi príjemne….tuším ma to aj konečne nakoplo k napísaniu (pseudo)poviedky, ktorú nosím v hlave už dlhšie a má práve takúto rodinnú atmosféru 🙂


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s