Zo života socky

Na úvod začneme citátom:

“Ešte nemám ani 30 a už som na podpore.”

Ja.

Dnes som šla na úrad práce (si ma predvolali) a podarilo sa mi výnimočne nemeškať. Takže 7:58 som kráčala smerom k úradu a tam už bol rad, lebo otvárajú o ôsmej. Radosť pozerať. Vybavila som trt, lebo ako môj (teraz už) bývalý kolega povedal – na úrade práce sa ti nesnažia pomôcť, veď čo by robili, keby nebolo nezamestnaných? Hm.

A čo taká socka robí? Tak víkend som mala nabitý a oddnes sme tu už len štyria, hahaha. Aspoň sa nenudím, musím si furt niekoho pozývať. V sobotu sme mali party a naši kamaráti sa chovali jak vždy, jak zvieratká. Obliali nám pivom týždeň nový gauč (keby som vedela kto to bol, odtrhnem mu vlastnoručne hlavu a naučím sa s ňou hrať futbal), rozbili pohár na víno (ktorý som bola dokúpiť pred dvoma týždňami), potom to rozliate víno utreli mojou bielou novou utierkou na riad a nechali ju zhúžvanú niekde v kúte a okrem toho sa zas sťažoval ten kokot z tretieho (to ma sere najmenej. Vyriešila som to ako dospelá osoba – zdesene som pobiehala a šepkala “Ja tam nejdem, tvárme sa že tu nie sme!” ale on vytrvalo trieskal na dvere aj naďalej a nakoniec šla kamoška. A ešte mu vypičovala že má zvoniť a ne nám vyvaliť dvere z pántov. Nuž, dvaja Nemci v akcii.)

V nedeľu som šla s Aitanou (áááno! Moja Aitana ma navštívila!) do Mauerparku, pozrieť si karaoke show. Koná sa každý týždeň a keď máte šťastie, je tam pár dobrých spevákov. Zvyšok je bieda, ale niektorí vedia robiť aspoň show, takže síce skřehotajú ale je to vtipné. Predovšetkým by som chcela spomenúť jedného chlapíka, čo pôsobil ako zberač vratných fliaš, ktorý (falošne) spieval Wish you were here a venoval to svojmu psovi. Mal so sebou aj jeho fotku, ktorú nám ukázal. Vidíte, že sa tam oplatí ísť.

A zvyšok týždňa tu mám ešte Terezu Samuelu, takže sa môžme do sýtosti vykvákať v slovenčine a pičovať na Nemcov. Chce dojsť ešte niekto?

---