Final countdown

Ešte ma čaká presne sešť pracovných dní. A desať dní pracovného pomeru. To je celkom fajn bilancia. Potom ma čaká mizerná podpora a úrad práce, kam asi budem chodiť na bicykli, lebo na električenku mi nezostane. Dnes som to rátala a premkla ma trochu hrôza, lebo som zvyknutá na easy-peasy životný štýl, keďže som nenáročná, prakticky si kupujem stále čo chcem a nemusím extra šetriť. Našťastie som ale bola príčetná a ne jak lúčny koník a tak mám aj našetrené, len nemám chuť z toho vyžierať. Ale treba si vybrať, však – buď voľno, alebo prachy. Keby tak šlo oboje.

Mám inak pocit, že už ani nemám o čom písať. Proste sa nič nedeje, v Nemecku je skurvená zima, furt prší a tak a inak nuda. Zas som sa začala vyžierať (ale veď čo chvíľa budem socka a tak budem mať kopu času, plánujem chodiť do posilky). So spolubidlom sme sa už párkrát ozajsky pohádali. (Raz som spala na gauči, ale len z trucu. Môj kamoš na to povedal, že on by teda na gauči nespal, že to by radšej vyhodil toho svojho, na to ja, že ale môj je silnejší než ja, takže ako…? A on že veď vytiahni ho za gule. Toľko k dobrým radám od priateľov.) Ale potom sme mali udobrovací sex a aj tak sme furt jak hrdličky, sladkí jak sirup.

Minule som inak rozmýšľala nad tým, že keď som bola mladšia tak som neznášala všetko romantické a teraz by som sa šla potrhať, keby mi tak doniesol voláku kytku. (Hoci pred týždňom som dostala ružu, rovno v krčme, obšmietal sa tam taký ten podomový obchodník s ružami.) A okrem toho som vždy neznášala také tie slovenské “slovíčka lásky” či ako to mám nazvať. Pri slove “zlatko, macko, mucko, mojko a pod.” sa mi obed tlačil hore hrdlom a dole riťou. Ale v angličtine to neznie tak jebnuto. Teda ja svojmu chlapovi hovorím “baby girl”, ale všeobecne! Inak mám jednu kamošku, ktorá z nejakého dôvodu používa zvieracie prezývky, ale mega cool. Svojho bývalého volala lasička a svojho terajšieho volá bunny. Ťuťuli-muťuli, rozkošné! Btw myslím, že samostatný článok o našom sirupovom vzťahu zo seba nedostanem, ale na jeden odsek to vydalo…či? Presne ako Tereza Samuela komentovala po minulým príspevkom, láska je, keď chlapovi uvaríš večeru a necítiš sa zneužitá. A žehlím mu košele (mama by mi určite neverila, že dobrovoľne žehlím). A píšem mu lístočky. A varím mu. (Aj keď to je trochu manipulatívne, lebo ho len chcem naučiť na moje obľúbené jedlá a polievky.) Proste tak. Môj baby girl. Inak mu tikajú biologické hodiny. Furt sníva o deťoch a každý mesiac dúfa, že nedostanem krámy a lajkuje fotky deciek na fejsi. Neni to zlaté??? Je.

Vy larvy, dúfam že sa máte dobre a pekne si vyhnívate, ja idem cvičiť, lebo keď už som chudobná, musím byť aspoň pekná. A trase sa mi riť viac než by bolo treba. (Ešte že mám Afričana, oni majú riťe v obľube.)


5 Comments on “Final countdown”

  1. GirlAstray says:

    Že lúčny koník! 😀 Ja som sa len tvárila, že nemám rada romantiku, lebo mi ju nikto nenúkal, ale keď mi niekto dá kytky, som sladká jak cukrík a to aj vyfajčím aj čokoľvek. Môj mi inak aj varieva a škrabká ma furt a už som taká rozmaznaná, že si to všimol aj on, ale je to jeho vlastnou vinou 😀

  2. makaq says:

    Historia dokazuje, ze nie je ziaduce odchylit sa od overenej schemy spocivajucej v ulohe negra ako zabezpecovatela potrieb svojho pana. Akekolvek naznaky uvolnenia pravidiel si nebiely jedinec nespravne vysvetli a nakolko nevie zvladnut zodpovednost za svoje rozhodnutia, v konecnom dosledku stracaju ove strany.


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s