Ústava

Som už otrávená jak jed na potkany. Posledný mesiac v práci je ako chodiť do školy po prijímačkách na strednú. Zbytočné a únavné a nudné a … vlastne ako vždy. Občas mávam stavy nasratého teenagera, ale to sa len vo mne kumuluje frustrácia. Hlavne preto, že nemáme čo robiť. Je nás priveľa na primálo práce a tak tam len sedíme a nudíme sa. Skúsili ste už sedieť v práci a päť hodín (!!!) nerobiť vôbec nič? A to momentálne robím už len sedmičky, lebo osem hodín by som tam nevydržala (ale zas menej si z ekonomického hľadiska nemôžem dovoliť). Približne za dve hodiny je prázdny e-mail pool a potom tam sedíme a robíme hovno. Už ani na internete ma nebaví byť. Neni tam ani nikto s kým by sa dalo rozprávať. Proste na palicu. Robiť nič je extrémne vyčerpávajúce. Nechápem celkom ten mechanizmus, ale bude to asi tým, že vám zahníva mozog a to musí byť vyčerpácajúce, veď skúsili ste už myslieť nahnitým mozgom? Počas týchto dní mám vždy chuť vyskočiť z okna, hodiť po niekom stoličku, alebo rozobrať myš. Alebo rozbiť monitor, aby som zistila čo je vnútri. Je ťažké tváriť sa normálne.

Napríklad včera som zaspala. Teda ja som bola v tom že som nezaspala (možno to bol mikrospánok), len som zavrela oči, ale po chvíli došiel jeden z mojich akože-šéfov a spýtal sa či spím, lebo že už asi päť minút na mňa volajú  a nereagujem. Pravda je taká, že som fakt nikoho nepočula volať moje meno (ZATIAĽ nie som tak drzá, aby som sa tvárila že spím). Lenže čo vlastne chceli aby som robila? Sedela vzpriamene a civela do obrazovky? Už aj tak každý deň prosia ľudí, aby šli domov skôr (lenže zaplatia mi oni nájom?) lebo sa tam všetci nudíme. Nenávidím to tam viac než predtým. Už aby bol október!!!

A nie, ešte neviem čo bude potom, nejak sa na to teraz nedokážem sústrediť. Vlastne som presvedčená, že v Nemecku si nikdy nenájdem normálnu prácu, takže buď budem doživotne odsúdená robiť podradnosti ako nejaký Untermensch, alebo presvedčím spolubidla nech sa odjebeme na karibský ostrov. (Ne, neviem čo by som mohla robiť na karibskom ostrove.)

Už zas na mňa ide všeobjímajúca kríza spočívajúca na problémoch prvého sveta, ale nechajte ma. (Mám predkráme, možno to bude len to.) A všeobecne je mi do revu, len neviem z čoho.

Môžem zavolať do práce, že dnes nedojdem, lebo u nás je deň ústavy a to si treba uctiť? Môžem???


2 Comments on “Ústava”

  1. GirlAstray says:

    Na karibskom ostrove môžeš žrať kokosy a tie majú všetky výživné látky, čo potrebuješ. A ešte môžeš sedieť pod palmou, pozerať na more a škrabať si pupok.


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s