Let them eat cake

Toto by som mala napísať rýchlo, lebo som zežrala kus veselého pečivka. Včera sme doma piekli, aj so Sheeninou pomocou na fejsbúku, trávičkový koláč. (Múčnik to je! Haha.) Dnes sme ho celý deň obzerali a teraz navečer sme si dali skromné množstvo, lebo človek nevie, že? Teda človek vie a preto si dá len málo, lebo človek si ešte pamätá ako sa sundal v Amsterdame z jedného nevinného muffina aj s vlastnou matkou. Ktorej musel sľúbiť, že to nikomu nepovie. (Takže ne že to vytrúbite!)

Už to začínam pomaly cítiť a to sme ešte len na začiatku. Viete čo? Popravde dúfam, že budem zajtra z toho taká vymletá, že mi ten deň v práci  rýchlo prejde.

Inak sme nudní. Včera sme ani von nešli, lebo sme boli unavení. (Ja som mala aj úpal, ale to len preto že som neverila, že nemecké slnko môže byť tak silné.)

Rátam dni do výpovede. Prvýkrát v živote sa teším na jeseň, hoci nenávidím, keď je vonku pod 23 stupňov.

---