Tento je temný

Ak je u vás slniečko a 30°C (tak vám dosť závidím, tu bolo teplo dva dni ale Nemci hneď pičovali, tak teplo odišlo) a mali ste krásnu nedeľu pri vode, tak si to tu ani nečítajte, lebo načo si zbytočne kaziť deň.

Najprv chcem predostrieť tému a začnem rečníckou otázkou (hoci ja by som aj rada vedela odpoveď), že čo je vlastne depresia? Čo sa ráta ako depresia a čo ako bezostyšná sebaľútosť? Včera mi totiž spolubidlo povedal, že by som si mala nájsť terapeuta a myslel to vážne.

Ide stále o to isté, aby ste si zas nemysleli, že v mojom živote sa vyskytuje toľko vzruchu. S hľadaním práce je to nahovno. V jednej fáze veľmi motivovane posielam životopisy a po 57-mom odmietnutí začnem byť ľahostajná a prestanem a to trvá niekoľko týždňov (currently on-going). Vtedy mám chuť sa na všetko vyjebať, odísť z tejto zasranej malej Hitlerárne (kam sa aj slnko bojí zasvietiť, len odporná ruská zima vie že tu má navrch) a poslať všetkých do piče a na všetko sa vyjebať (či to už bolo?). To tak v skratke. Prejavuje sa to tým, že som nadpriemerne odporná k svojmu okoliu a spolubidlovi, zapáram jak stará panna, mám chuť poučovať a zvyšujem svoj level irónie. To posledné hlavne v práci, kde som obklopená z väčšej časti idiotmi a niekedy sa neviem udržať aby som im to nedala najavo. Okrem toho sa stále sťažujem (kultivujem umenie kverulácie) a idem aj sama sebe na nervy, ale je ťažké to zastaviť. Pijem a fajčím. (Fajčím oficiálne, mám vlastný tabak! Doteraz som nefajčila, to znamená, že som fajčila len keď mi niekto ubalil.)

Nenávidím svoj život a nenávidím svoj job. Nenávidím ho tak veľmi, že často mi príde až zle od žalúdka, keď vstúpim do budovy a predstavím si, že môžem vyliezť až za osem hodín. Že sa budem musieť zaoberať tými kokotinami a nepodstatnými problémami prvého sveta. Že vám volajú úplní debili a pýtajú sa, prečo sa nedá hento alebo tamto a ja mám chuť na nich ziapať “LEBO, vy KOKOTI!!! Keď tomu hovno rozumiete, tak načo vám je webstránka???” Alebo niečo v podobnom duchu. Na svojich kolegov, ktorí sa ma pýtajú na radu, mám chuť napľuť narevať, že toto som im už hovorila trikrát a či nemôžu aspoň raz použiť mozog. Prípadne niekedy nedávam pozor lebo sa nedokážem sústrediť a musia mi niekoľkokrát zopakovať otázku. Takže asi aj oni sa pýtajú, z akého dôvodu som ja zodpovedná osoba. (Lebo to inak nemá kto robiť, z takého.) Je mi zle z toho, ako sa tam musím usmievať a predstierať a som z toho unavená. Nenávidím to tam tak, že občas trieskam do klávesnice a jebem myšou o stôl, keď niečo nefunguje (v open office dosť odvážne, lebo to len pripúta pozornosť, o ktorú nestojím).

Mám ich už všetkých po krk. Takmer každý večer revem do vankúša a spolubilo už nevie čo so mnou (až mi nakoniec aj toho terapeuta odporúčal…). Mám chuť dať výpoveď skôr než si nájdem niečo nové, lebo už nevydržím čakať. (Lenže v júli ideme do Kolumbie a to by bolo veľmi netaktické.) Niekedy nemám vlastne ani náladu na priateľov, našťastie to nevedia a tak ma ešte stále volajú von a to pomáha. Aspoň na pár hodín, keď zabudnem na tú pakáreň.

Niekedy sa chcem hodiť pod vlak, ale to je sebecké voči cestujúcim a okrem toho sa trochu bojím že by to moc bolelo a ktovie či by som hneď otrčila kopytá, alebo by sa nejaký súdruh snažil ma zoškrabať z čelného skla. Keď už umrieť, to radšej tak, ako si to prial Cézar. No né že aby ma dobodali senátori, myslela som to, ako povedal, že by rád umrel rýchlo. (Ale nepamätám sa ako dlho umieral, ani či sme sa to vôbec učili.) Alebo nejaké cyankáli na smotane? (Kde zohnať smotanu?!)

Fuj a je to vonku. Teraz môžem ísť hľadať joby. (Ani vyskočiť z balkóna sa neoplatí, keďže sme na prízemí.)


4 Comments on “Tento je temný”

  1. ach takze nie som jedina co sa citim na kokot? urob si decko

    • deadline says:

      no moj chlap by chcel. to ja ked mi meskaju kramy tak on vzdy dufa ze som tehotna 😀 ale ked…uz ziadne drogy a rock´n´roll potom :-/

  2. Eliza says:

    ale aspon ta humor stale neopusta 🙂
    jj je to uplne napicu a ved mi, aj keby siv meste kde je nonstop 30 stupnov tak po dvoch tyzdnoch denno denneho chodenia od dveri k dveram a zhania jobu budes frustrovana ako skareda stara panna… terapeuta fakt vyhladaj, ja poznam jedneho ale v BA, kamos 🙂 a nepremyslali ste nad stahovanim sa? alebo vies co? ja zastavam myslienku, ze pokial nieco neukoncis tak nemoze do tvojho zivota vstupit nic nove… cize kludne po kolumbii by som sa na hento vyjebala a bola bars aj nezamestnana, ale ked ti to sposobuje take stavy… ved omg, take stresy nejsu zdrave :/


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s