Neminársky ošiaľ

Už som vás dlho neobšťastnila kvetnatým opisom svojho nešťastného života, ale verím že ste sa nenudili. Na Slovensku totiž spolu so stránkou daily male bloggerstvo rozkvitá, akoby to bolo dačo nové. Mal by sa toho chytiť nejaký marketingový tentoček a vytĺcť prachy kým sa dá. A keďže voľakedy tam bolo pár dobrých autorov, nejak sa to rozmohlo a teraz tam píše polka sveta a všetci si myslia že to vedia ako Nemeš. No, nevedia a je to miestami dosť trápne. Ono je aj tak dosť trápne blogovať, keď nemáte základný pojem o vetnej stavbe a ekokrpke, ale keď to robíte v súkromí (ako ja) (všimnite si prosím, že ja som ten dobrý príklad, nech už ide o čokoľvek) tak to nie je aspoň tak očividné, ako keď to robíte verejne. Navyše je podľa mňa dosť trápne neustále toho chudáka Nemeša parafrázovať (a robia to tam viacerí…ja mám totiž ten blog relatívne dobre prelustrovaný, čítam si na smartfóne na hajzli každé ráno) a myslieť si, že sa tak stanete vtipnejšími. Just sayin´.

Inak som vlastne vôbec nechcela splietať o Nemešovi, ani dejli-mejlových tragédoch. Chcela som len povedať že hoci ja nepíšem často, zrejme sa napriek tomu nenudíte a tu by som chcela podotknúť, že moji milí – to je chyba! Žijete v nevedomosti a tmárstve, ale nebojte sa, už som tu aj s lúčom svetla a vyvediem vás až na okraj prdele, aby ste mohli pozrieť von a uvidieť…v lepšom prípade žihľavu a v horšom hajzel. (Poznáte ten vtip s dvoma pásomničkami, ktorý končí slovami “…protože náš život je tady, v prdeli!”? Je to z Pupenda. Icte si to pozreť a keď skončíte, vráťte sa dočítať článok.)

A teraz v jadru (nie kúpeľňovému, ale veci). (Mimojazdom nemám okuliare a píšem po slepiačky takže za chyby neručím.) Minulý týždeň som sa sťažovala šéfovi, že sa pekelne nudím a naznačila som mu že ja som neštudovala na to, aby som si nechala mozok uhniť v call centre. Spanikáril, že dám výpoveď a odvtedy sa z neho sypú návrhy na rôzne veci, čo by som mohla robiť. Musím povedať, že má dobré nápady, ktorými ten čas, kým dám výpoveď, aspoň nejak rozumne vyplním. Jeden z nich vám tu chcem predstaviť, lebo je to na umretie smiešne. Môj šéf chce vyvinúť e-learningovú platformu, aby sa moji kolegovia zlepšili v pravopise, formuláciách a výrazových prostriedkoch. Teda to nie je smiešne – smiešne je to, že (!!!) máme v tíme skoro samých Nemcov a tú platformu mám spolunavrhnúť ja. Cha, Ausländer bude Nemcov učiť nemčinu, celý deň sa na tom v duchu bavím a mám už imaginárne kŕče od imaginárneho smiechu. Ešte by som si mala od mamy vypýtať ten vetník obchodnej korešpondencie z roku 1985, ktorý mi furt ponúkala (boli tam také hrozne zložité a zastarané formulácie, ktoré sú ale rozhodne lepšie, než to, čo občas vyplodia moji kolegovia) (navyše naši kunďoši – zákazníci, od nemeckého Kunden, keby ste nevedeli – často tiež vyplodia také veci, že rozmýšľam, či to píšu s Hviezdoslavom Schillerom vetníkom obchodnej korešpondencie z roku 1985 na kolenách…napríklad že “Vaše ceny exorbitantne stúpli” alebo – sorry ale toto musím po nemecky – “Ihrer alsbaldigen Antwort entgegensehend, hochachtungsvoll …”, vidíte že sa tam nenudíme). Už sa neviem dočkať, ako budem svojich spolupracovníkov naháňať s Dudenom v ruke. (Duden je príručka nemeckej gramatiky, taká veľká a ťažká…možno by nebolo od veci ich ňou trieskať po hlavách, aby som im do nich dačo vtĺkla.)

Kks aj vy ste už vo vašom vzťahu vo fáze bezuzdného prdenia? Lebo my si tu tak sedíme so spolubidlom spolu v posteli, každý so svojím laptopom (on sa rozpráva sám so sebou po nemecky, tými piatimi slovami čo ovláda) a on dáva také delovky, že sa bojím že prederaví matrac. Práve som mu povedala, že to píšem na internety a on že “ooooh you´re embarrassing me in public, terrible!” Snáď ma z pomsty neskopne z postele.


6 Comments on “Neminársky ošiaľ”

  1. Akoze ja som zrala salat a teraz by som fakt potrebovala vypustit paru, ale neda sa, som u couchsurfera! omg, pukne mi bruch. Inak velice humorne, uz si ta predstavujem, jak im s hitlerovskou dikcou vysvetlujes, ze podstatne mena sa pisu s velkym pismenom, haha.

  2. trsalka says:

    Dufam, ze vo faze bezodneho prdenia nebudem nikdy 🙂

    • deadline says:

      aj ja som duifala, lenze moj chlap zacal predo mnou pustat delobuchy (to sa ani neda nazvat prdenim) po tom, co sme spolu prvykrat spali. a este sa na tom vzdy zasmeje. ehm…no nebudeme to tu rozoberat 😀

  3. poznam, u ans je to tiez, ale aj ja prdim


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s