I can hear it calling me the way it used to do

Nikto sa tomu nevyhne, že raz za čas počúva nejakú pesničku a utápa sa v sebaľútosti a hovorí za každým veršom – presne, presne, PRESNE, to je o MNE!!! A má chuť zavolať spevákovi jeho manažérovi a zablahoželať mu odkázať mu, že nech spevákovi odkáže že…, alebo sa ísť hodiť na jeho hrob (na spevákov, nie na manažérov). Ale najpravdepodobnejšie len napíšete nejaký komentár pod video na youtube (bože kam sme to dospeli).

Ja nekomentujem na youtube, lebo to nemá význam, ja sa rovno rozpíšem tu, lebo toto tu patrí len mne a keby sa mi nepáčili vaše komentáre, tak ich môžem zmazať, lebo tu vládnem, chacha. No, tak aby som uspokojila svoj malý mocibažný pud. (Lenže v skutočnosti komentáre nemažem, lebo ich nemám dosť na to aby som si to mohla dovoliť, chacha.) Ale k veci.

Je nedeľa, 9:54 a ja som hore už asi 4 (ŠTYRI!!!) hodiny. Včera som šla spať už o ôsmej, lebo som bola hrozne unavená, z tej pseudo-party v piatok. Nejdem o nej ani písať, lebo to bolo na kokot, ale unavená som bola. Môj chlap šiel včera žúrovať s kolegami, povedal že príde asi o jedenástej (ešte nie je doma, ale ešte ani nie je jedenásť, že). Ale viem že žije, lebo ma niekoľkokrát informoval, že príde neskôr a viem aj kde približne sa nachádzal asi pred hodinou. Ale to nie je dôvod, prečo vás v nedeľu obšťastňujem historkami zo svojho života hmyzu.

Nudím sa. Nudím sa krátkodobo aj dlhodobo, mám zase ten POCIT, mám zase to nutkanie. A keďže som vzdelaná a kultivovaná (ako jogurt), dám vám sem aj literárne prirovnanie. Predvčerom som dočítala Nesnesitelnou lehkost bytí a ako správna dramatička (to nemá nič spoločné s kultúrou, ale s mojou láskou všetko dramatizovať) vidím mnoho podobností medzi mnou a Sabinou. Vy kto ste videli len film, asi celkom nepochopíte, lebo ten film má s knihou vlastne málo spoločné (ja som ho videla už predtým a páčil sa mi, ale teraz chápem, prečo sa ľuďom, ktorí najprv čítali knihu, zdal úplne strašný). Ale v skratke – aj ona stále utekala. Útek je akousi esenciou môjho bytia (niekedy ale neviem, či je aj to moje neznesiteľne ľahké). Keď život nevyzerá tak, ako ja chcem, zbalím sa a ujdem. A aj teraz sa mi chce. Len neviem kam. Tiež neviem, prečo som si myslela, že v Nemecku mi bude fasa. No, ale veď nevadí, keby som sa sem nevytrepala, nezistila by som nič. A Berlín…čo ja viem. Už som za ten čas stretla asi milión ľudí, čo mi tvrdili, ako mi závidia, že žijem v Berlíne. Podľa mňa v skutočnosti závidia len dostupné drogy a pitie na verejnosti, ale krajšími slovami sa tomu hovorí, že Berlín má toho veľa čo ponúknuť. Ale to majú aj iné mestá. Povedzte mi, kam vy by ste odporúčali ísť? Najlepšie by sa mi hodili nejaké rady na základe skúsenosti. (Nemusí to byť v Európe. Vlastne čím ďalej, tým lepšie.)

Inak čo sa týka môjho pohovoru, dostanem vedieť zajtra. Akosi mám pocit, že mi tú pozíciu nedajú, neviem prečo. A akosi mi je to jedno. Ja vlastne aj tak nechcem byť manažér. Ja viem že to znie ako urazené decko – že mne sa aj tak tá hračka nepáčila, tak si ju zožer. Lenže je to pravda. Neznášam hovoriť ľuďom, čo majú robiť a ešte horšie je, chodiť za nimi, keď to nerobia. A to je presne manažérov denný chlebík. Chlap sa ma pýtal, načo som sa teda vlastne uchádzala o to miesto, tak som mu povedala, že ani moju súčasnú pozíciu nemôžem vystáť, takže sa len pohybujem medzi dvoma vecami, ktoré nechcem, ale za druhú mi dajú viac peňazí. (Ale len peanuts, aby ste si zas nemysleli, že začnem dovolenkovať v Karibiku, alebo čo.) (To robí moja mladšia sestra a ja si niekedy kladiem otázku, kde som urobila chybu, keď ona má len bakalára a zarába asi trikrát toľko čo ja. Asi viem, žijem na zlom kontinente. No, dobre, filozofické okienko môžme zas zatvoriť, už som si aj odpovedala.)

Okrem toho sa chystám hodiť niekoľko sto eur do nenásytného pažeráka nemeckých úradov, aby mi povedali, nakoľko si vážia moje vzdelanie (ja viem, ja viem že som to mala urobiť už dávno, ale vtedy som nemala niekoľko sto eur, je to dobrá výhovorka?). Zároveň netuším či sa to oplatí, lebo možno za pol roka sa rozhodnem, že chcem odísť. Ja viem ako to je, keď začnem nad niečím rozmýšľať, pár mesiacov sa tým budem zaoberať a predstavovať si tú zelenšiu trávu na druhej strane plotu a potom sa zbalím a zdrhnem. Len čo s chlapom?


6 Comments on “I can hear it calling me the way it used to do”

  1. Chérie says:

    robota ta nema bavit, robota ti ma zarobit peniaze na to co chces a potrebujes… teda aspon mne sa celkom ulavilo, ked som si uvedomila, ze vlastne by som najradsej nerobila NIC, lebo som strasne leniva.

    btw necuduj sa ludom, ktori si myslia, ze mas uzasny zivot ked zijes v Berline… ja napr. chcem ist do Berlina v lete na vylet a myslim si, ake to bude cool, lebo Berlin je pjekne mesto, ktore ma vela co ponuknut….:D

    v piatok som sa po mesiaci stretla s mojim muzom a ked som ho zbadala na vlakovej stanici (klise level 1000), dostala som polhodinovy prerusovany zachvat smiechu z tolkych endorfinov a cirej radosti, ze ho vidim….. a takto to s radostou a lahkostou bytia zakazdym funguje istu dobu a potom toho zacne byt privela a zas mam nutkanie zbalit sa a ist prec. proste ked som doma, chcem ist niekam, kde to nepoznam a ked som uz “tam”, zacne mi chybat domov. taaak, a uz som sa vyrozpravala!

  2. Anna says:

    ok, přečtu toho Kunderu!
    hele já se taky taky čas od času cejtim, prostě streotyp zabíjí

  3. Dee says:

    Ach moooja (obvykle grcam zo slova mooja ale teraz sa mi sem uplne hodi), tak by som sa ti hodila okolo krku teraz!!!! :*** zivot je kokot ach jo… Pod na novy zeland a pod tam so mnou, ja som za posledne dva tyzdne ci mesiac, uz to fakt neratam….stratila pracu, (stratim aj skolu o chvilu :D), chlapa, schopnost prijimat rozhodnutia a stat si za svojimi cinmi a rada by som povedala ze aj sudnost ale to nie je celkom pravda 😀
    Zivot je fakt nakokot. Hej, suhlasim s Cherie ze praca je na zarobenie si penazi aby si ich mohla minat na dolezite veci (ako georgia vis- skola je na to aby ti vyplnila ten cas medzi tym ako robis skutocne dolezite veci). Ja som teraz akoze FB offline ale kludne mi dakedy napis, vyrozpravaj sa, klam prehanaj co len chcea, ja si rada vypocujem ^^

  4. Ale prd, aj praca ta ma bavit, ale len do tej miery, aby ti nezabranila dat vypoved, ked uz mas relativne dost nasetrene a zbalit kufre, spalit nabytok a odplavat na iny koniec zemegule. (Ja sa teraz napriklad samozersky tesim, ze na moje miesto nemozu nikoho zohnat, tak im treba, kokotom, to maju za to, jaki su hnusni k zamestnancom – nech si nemyslia, ze si kupili moju lojalitu za bonus k platu, aj tak ich ohovaram, kade chodim.) A akoze aj ty by si mohla dovolenkovat v Karibiku, keby si sem dosla ucit, tak co ti poviem. Ale zas jakoze v Karibiku je aj tropicka horucka, vlastne tuto zimu bola epidemia, tak dufam, ze uz skoncila. Tusim hej, lebo uz to mali secia, tak hadam seci neochorieme, ked sem dojdete, to by bol dost vopruz. No a co som vlastne chcela, ja nezarabam trikrat tolko co ty, zarabam menej, ale mozem si za to vááác dovolit, lebo zijem v tretom svete. Howg.


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s