Úskalia

Nadišiel čas polemizovať polarizovať kulminovať…dofrasa ako sa to povie…aha, bilancovať! Lebo je koniec mesačného cyklu. Správe ste uhádli, mám predkrámie a náladu (skoro som napísala nálladu – s dvoma L, nemčina si ma podmanila) pitvať svoj život ako žabu na labákoch a venovať sa najmä slabým častiam, lebo to voľne plynie do bezbrehej sebaľútosti. A že čo mi je? V podstate nič. Akurát sa strašne napchvávam po večeroch (Dnes: zemiaková kaša, ale zo sladkého zemiaku a aby toho nebolo málo tak som do toho jebla aj mrkvu a plno indického korenia, potom som to spolu s kukuricou a olivami drbla na tortilovú placku a zaliala thajskou pikantnou omáčkou. Vy tomu hovoríte chute tehotnej ženskej, ja clash of cultures. Pcha.) a mám chuť sa pohádať, len neni s kým. Spolubidlo je zlatíčko a okrem toho tu práve ani neni. Tak aspoň rozmýšľam nad životom, premárnených šancách, vesmírom a tak všeobecne.

Prečo ešte stále robím v tom zajebanom call centre. Nedarí sa mi odtiaľ vyhrabať, neviem ako a neviem ani kam. Nenávidím to tam tak, že v lepšie dni to prechádzam ignorom a v horšie dni mám chuť to tam celé rozjebať a vyskočiť z okna a po večeroch hystericky revem a chlap ma utešuje (a to absolútne nevyberaným spôsobom, naposledy mi povedal, že keď ma videl prvýkrát, pomyslel si že mám najväčší nos na svete, takže som zabudla že revem a spýtala sa “ČO DOPIČE??!!” lebo ja nemám veľký nos, aby ste vedeli! Lenže to černochovi nebudem vysvetľovať, oni si aj tak myslia že bieli majú veľké nosy, to je jak hrach na obrnený transportér hádzať.) (Pritom my vieme, že to ich nosy sú čapaté, však!)

Takže utešuje, tam sme boli? Viete, nenávidím, keď sa s niekým zoznámim a oni sa spýtajú, že čo robím. A vždy sa to spýtajú, každý sa to spýta. Nenávidím tú otázku, lebo sa za svoju povolanie strašne hanbím a hovorte si čo chcete. Je to odporná nekvalifikovaná práca a väčšina mojich kolegov je debilná. Je to nuda a nenávidím seba, za to že to robím. A keďže na jej vykonávanie využívam tri mozgové bunky, tie ostatné odumierajú alebo myslia na blbosti a tak mám každý deň osem hodín na hĺbkovú analýzu svojho života.

Lenže neviem ako a neviem kam. Neviem kam, lebo moje vzdelanie je úplne iný odbor, než do akého sa mám šancu ja dostať a aj moje skúsenosti sú všetky na jedno kopyto. Čiže môj životopis ich až tak neohuruje. Ne že by som tam mala toho čo napísať. (A to ešte aj klamem že viem pracovať s Excelom, ale naposledy som ho videla v roku 2004 keď sme to robili na strednej. Možno v 2003, už neviem. Ale vtedy mi to celkom šlo!) A pohovory? Že tri zlé vlastnosti (pchá, len tri?)??? A že kde sa vidím o tri až päť rokov? (Pravdu? Na materskej.) Také kydy. Nevedia si vymyslieť nič lepšie a nikdy im nejde o to čo viem, len o to, čo viem vierohodne naklamať a ja klamať neviem a navyše to neznášam. Neznášam sa pretvarovať, nechápem na čo je to dobré. Mala by som sa presťahovať do krajiny s jednorožcami, tam sa také kokotiny určite nepýtajú a som si istá, že netreba ani ovládať kontingenčné tabuľky.

A nič ma nebaví. Fakt že nič. Posledné týždne akoby som bola v nejakom delíriu, ani neviem ako ubieha čas. To leto 2014 je akosi v prdeli a po ňom už nezostala ani len opica. A okrem toho mám doma Draka. Zatiaľ som nemala šancu sa o Drakovi rozpísať, lebo som sa snažila tváriť, že ten problém neexistuje, ako to ja zvyknem, ale nech sa aj vy zabavíte. Drak je naša spolubývajúca.

Prenajímame izbu jednak preto, že ten byt je drahý ale pôvodne sme vlastne chceli bývať ešte s niekým, nech je sranda. Lebo v starom byte, ktorý mal asi o 30 metrov štvorcových menej, sme skoro nikdy neboli sami a bolo to zábavné, taký full house. Lenže po sťahovaní akoby sa všetko zmenilo. Neni to už intrák, je to domov, máme spálňu a obývačku, preboha! Prvýkrát v živote vlastním chladničku (pol chladničky teda). No a keďže kamoška v tom čase mala problém s bývaním a my sme aj tak hľadali trojizbák, dohodli sme sa. Lenže je to tak, že ona nás buzeruje a má čudné nálady a má také nemecké ťahy. A navyše šlendriánsky upratuje, čo ja nemôžem vystáť. (Chlap síce upratuje zriedka ale o to dôkladnejšie, ale keď ma z niečoho napína, sú to riady umyté v troch kvapkách vody napustenej v dreze a do toho saponát a to potom neopláchnuté nechá uschnúť. Ježí sa mi z toho srsť a všetko pred použitím umývam, keď viem, že naposledy umývala ona. Len to neviem vždy, čo ma desí.)

A vždy musí mať pravdu. Dám vám dáke životné múdra. Napríklad tekutý prací prášok je nevhodný (ona použva tri čajové lyžičky normálneho prášku, o tom si zasa ja myslím svoje). Poháre sa musia ukadať hore dnom (piču a ne hore dnom, ešte aby mi niekto vo vlastnom dome hovoril ako mám ukadať poháre, no kde sme). Tekutý čistiaci prášok neni dobrý na čistenie vane (akože WTF, ja jej predsa nekážem aby ho používala) (minule kúpila dačo iné a keď som jej potom povedala, že sa tým super čistí, odvetila “Viem.”) Z fajčenia zažltli rolety (hej, lacošské papierové rolety čo máme v kuchyni, lebo zatiaľ nikde nemáme garniže…okrem toho v kuchyni sa predsa aj tak všetko zadrbe z varenia) a to trebalo zdôrazniť niekoľkokrát (tak podprahovo). A minule keď som porcovala kus nádherného teľacieho, poznamenala: “Úbohé zviera.” Je totiž vegetariánka a my sme extrémne mäsožraví, tak prečo si nerýpnuť. Ešte že ja som cynik a podobné poznámky ma nerozhodia (minule som v nejakej reštaurácii jedla kengurie mäso a spievala si pritom “Skippy, Skippy, the bush kangorooh”). (A spomeňte si, ako som ukazovala moje rukavice s králičou kožušinkou mojej kolegyni čo má doma králiky!) (Bože, to je hrozne hnusné, ale ešte stála z toho vyprsknem do smiechu vždy keď si spomeniem.)

So spolubidlom ju večne ohovárame a plánujeme, ako zarábať viac, aby sme mohli bývať sami. Kokšo, viete čo. Keď ste s niekým kamarát, nechoďte s ním bývať. Naozaj.


3 Comments on “Úskalia”

  1. Dee says:

    Prave som skoro zemrela nad tym, ze mas velky nos!!! :DDDD A uplne mi to pripomenulo Georgiu a jej komplexy z nosa 😀 preco im nase nosy pripadaju velke? wtfg? ved oproti ich kokotom su podla mna teda o dost mensie!
    Mooooja, čičík-čičík! Ber to tak, ze niekde treba zacat… ja budem napr cele leto pravdepodobne umyvat niekde riady, PRINAJLEPSOM odnasat taniere zo stola (na pracu casnicky sa co i len bojim pomysliet) a uz len ta myslienka na to ma privadza do depresie, ale niekde clovek zacat musi, vsakze 🙂 nerozmyslali ste nad prestahovanim sa do ineho mesta napr?
    Inak, teraz je podla mna dake spicene obdobie letargie… mna nic nebavi… nikoho nic nebavi, akurat som sa bavila s drahym, ze uz ani serialy a filmy nas nebavi kukat lebo nic nas proste nenaplna (ani semeno ma uz nenaplna, kedze neberem tabletky a sukame s kondomom – nie som si ista, nakolko je tato cast vety spolocensky prijatelna, mala byt na rozveselenie, no teraz vaham :D)
    INAK!!! To s tymi riadmi!!! To je nejaky hlupy nemecky zvyk??? Mna za toto na erasme strasne buzeroval jeden nemec, ze toto je spravne a my vsetky baby sme zas jemu davali ze ci mu drbe a vzdy som to oplachovala!

    • deadline says:

      Lebo nemci su posadnuti zivotntm prostredim aj za cenu salmonely a gastroentritidy. Inak to s tym semenom ma rozosmialo 😀 a preco ty budes umyvat riad?? Sak studujes ci ne? Alebo sa chystas do zahranicia?

      • ty sa neopovaz v nemecku robit nejaku manualnu pracu. To je Nemecko, nie USA. V Nemecku ked ako cudzinec z OStblocku robis rukami, navzdy to robit budes. Pekne socialne kastovanie. sak víme ne. Aj tie menovky su nieco ako ta zlta hviezda


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s