Týždenný sumarizačný pičung

Nemám rád dážď. Ne, ani keď sedím v teple za oknom so šálkou kakaa čaju s rumom rumu s čajom v ruke. Ani vtedy. A úplne najmenej, keď musím ísť z práce potme domov na bicykli (potme sa teraz nevzťahuje na večernú smenu, ale na to, že tu je stále len tma, stmieva sa o tretej a rozvidnieva o ôsmej, dopiče to kde sme, na polári???) a leje ako z krhly a ja síce mám dažďové gate (či ako sa to prekladá do slovenčiny) (majú vzadu aj reflexné pásky!) a lyžiarsku bundu (ehm), takže vyzerám jak kokot pracovník Ordnungsamt alebo polárny výskumník ale voda mi steká po okuliaroch a keďže na nich nemám maličké stieračiky (ten vynález si dám patentovať a zarobím na tom ťažké prachy) tak vidím hovno a mihajúce sa svetlá a vždy len dúfam, že ma nič nezrazí. Lebo tam, kam sme sa presťahovali, ani cyklistická cesta nevedie, len jedna posraná rozbitá vozovka (celkom ako v Bratislave), ktorá je ešte aj rozkopaná a teda na jednom mieste zúžená. A v špičke o piatej to je čas radosti veselosti (ako ja tomu hovorím – happy hour) (ja viem že normálne sa tomu hovorí rush hour, ale ja to volám happy, tak ticho).

Potom dojdem domov, reťaz na bicykli už škrípe, lebo sa z nej asi v tých lejakoch zmyl všetok olej a som zajebaná jak stavebný robotník, ale aspoň neplatím za električenku (ktorá mimojazdom zdražela) a pohyb je zdravý, že. No, ale nemám sa čo sťažovať, lebo nikto ma nenúti. Lenže aj tak ma to neba, he. Okrem toho mi mokne zajačik. Ne taký, vy prasce, ale zajačia kožušinka na rukaviciach! Dostala som od mamy na Vánoc športové rukavice s kožušinkou z pravého králika (Mama: “Lebo žene musí byť nielen teplo, ale musí byť aj pekná.”) a strašne sa teším, lebo som nikdy nemala nič s pravou kožušinkou. Viete čo, ekologickí fašisti nech sa strčia, ja som odjakživa nosila koženú bundu (o topánkach nehovoriac) a kabelku a kŕmim sa mäsom, takže jeden čierny králiček hore-dole…pfff. (Uf, teraz keby toto čítali nejakí Nemci, tak sa naježia, že ako len môžem. Mám jednu kolegyňu, ktorá mi povedala pred Vianocami že mávajú králika, ale ona to nikdy neje, lebo má králika ako domáce zvieratko. Mne to po sviatkoch nedalo a ukázala som jej svoje rukavice. Tvárila sa dosť čudne a mne to bolo potom trápne, že som to asi aj prepískla, lenže v duchu mi to prišlo hrozne smiešne, Teda sorry, ešte stále sa na tom smejem, nemôžem si pomôcť, ale čierny humor, to je moje.)

A teraz niečo úplne iné. Tento týždeň som bola po troch týždňoch cvičiť a bolo to super a zdalo sa mi, že nás celkom šetril. Lenže od stredy sa nemôžem hýbať, akú mám svalovicu. Takže nešetril. Síce mám rada svalovicu (lebo mám dobrý pocit, že som dačo robila poriadne) ale zakaždým, keď sa zdvihnem zo stoličky, idem jak priposratá a to je v práci dosť naprd, ale moji kolegovia sa mi aj tak rehotali, že tú svalovicu mám z dačoho iného a ne z posilky.

A keď už sme pri práci…stále je to nuda. Ale chcela som trochu zauvažovať nad Nemcami a tým akí sú občas čudní. Máme teraz pár nových kolegov a keďže ja som tam pomaly služobne najstaršia (počkať…ne pomaly, ale naozaj) tak moji nadriadení prejavili toľko dôvery, že jedného z nich zaúčam (totiž, každý deň iného). No a včera sedel pri mne taký ukecaný, najprv to bolo celkom vtipné, ale po pol hodine mi už šiel trochu na nervy. No a potom dostal vlastný account a tak už sa len nepozeral, čo robím ja, ale písal maily sám (s mojou pomocou). No a ešte kým sme kecali tak nejak došlo na to že Ausländer a blabla, samozrejme že on je akože rozhľadený a nemá rád takých ľudí, čo každého odsudzujú, len preto, že je niekto Ausländer (a že vraj jeho po revolúcii na úradoch v Berlíne diskriminovali, lebo je Západný Nemec) (mňa tu nikdy na úradoch nediskriminovali, tak neviem, ale ja ani nejsom Západný Nemec). Ja som nehovorila nič, a už o chvíľu som zistila, kde sú jeho hranice. Keď začal písať vlastné maily, každý som mu kontrolovala. No a popri odbornej stránke, kde si poradiť nechal, som mu opravila pár pravopisných chýb. Tie si opraviť nenechal a ešte sa hádal, že čo sa môže a nemôže písať s dvoma ss alebo s ostrým ß. No…aby ho opravovala o 20 rokov mladšia kolegyňa, ktorá navyše ani nie je Nemka, to už mu bolo priveľa. (Asi mal pocit, že som ho tým pripravila o gule, lenže to som vôbec nezamýšľala…ale čo sa tým vôbec zaoberám, moje meno tam nie je, takže nie o mne si zákazníci myslia že neovládam pravopis.)

No a čím ďalej to šlo, tým komplikovanejšie prípady mu tam chodili a keď som sa mu snažila poradiť, ako si niektoré veci uľahčiť, zrýchliť a lepšie využiť systém, tak začal pindať a bol už podráždený (ako keby to bola moja vina, že ne všetko funguje ako má). Len som oči otvárala. Povedala som mu že by nezaškodilo, keby mi trocha dôveroval, lebo som tam najdlhšie a dačo o tom viem.

Bože, dúfam, že nabudúci týždeň mi tam posadia niekoho iného, lebo to je teda dobrý záber na nervy. navyše som poriadne nič nespravila a teraz je zrovna toľko roboty, že šéf chodí a prosí, kto by ešte prišiel navyše alebo odrobil dáke nadčasy. (Poslala som ich do kelu, posledné dva mesiace som robila 45 hodín týždenne a skoro ma pred Vianocami vyniesli nohami napred.) Nuž. (Inak som si všimla, že keď sa zadrbávam sama, tak mi nevadí, že robota stojí, ale keď ma zamestnáva niekto iný a navyše si nechce nechať nič poriadne vysvetliť, tak ma hrozne rozčuľuje, keď vidím ako sa to tam kopí a ja len tak vysedávam a vysvetľujem. Zaujímavý jav.) Ježííííš, zvoní mi telefń a je to pevná linka!!! Určite z práce, radšej nezdvihnem. Ešte že majú toľko telefónnych čísiel (haha šak call centrum) že nie je možné ich mať všetky uložené v telefóne a tak sa môžem tváriť, že čísla ktoré nepoznám, proste nezdvíham.

Inak taký vtípek zo života na záver: Minule som riešila mail od zákazníka, ktorý napísal “Prosím zavolajte mi, lebo sa k vám nemôžem dovolať. Na každom čísle sa ozve len call centrum.”


4 Comments on “Týždenný sumarizačný pičung”

  1. kokos mas to ako ja. mna serie ked v robote zvoni telefon a ja si surfujem na nete. normlane mam chut to nezvdihnut. ked si citam clanky o mode tak je mi jedno…

  2. Dee says:

    jazdit na bicykli je mega, to ti zavidim!!!!
    to s tym zajacikom 😀 boze, akoze ja mam skrecky, to je v zasade to iste, ale tiez mi to pride mega vtipne (ale keby niekto jedaval moje skrecky alebo na nich pocival, tak by som mu vrazila kol do riti a sparala tam v nom! :O)… ja aj tak stale nemozem z tych psacich obleckoch, co teraz vsetci svojim psom davaju jak zmyslov zbaveni a … neviem co som tym uz chcela povedat, ale chapes ma!
    kks, mna strasne rozculuju ludia, ktori vidia len svoje a nenechaju si nic vysvetlit a poradit aj ked je to v dobrom… sucitim! len im ukaz, hahaha! 😀


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s