Odd life

Dostať chlapa do Ikei je nadľudský výkon. A keď sa vám to už podarí, bude sa tam vláčiť ako ofučaný teenager, hrať sa s telefónom a pýtať sa, či už ste si vybrali. (Sledujte tú druhú osobu – ako keby šlo len o vás a on nábytok nepotreboval.) Neskutočne ma vytočil a ľutovala som že neni môj syn, aby som mu mohla vlepiť jednu výchovnú. Už nerátam koľkokrát sme sa kvôli tomu pohádali. Ale nakoniec sme šťastlivo vybrali, ehm, teda ja som vybrala čo sa mi páči (keďže len mne na tom fakt záleží, tak som si kúpila čo som chcela a on s tým bude musieť žiť) (hoci on má alibistický prístup “hlavne, aby ty si bola šťastná”) a šli sme domov. (Okrem iného sme zohnali konečne aj fóliu na okno v kúpeľni, takže už to nie je show room.)

Potom sme došli domov a ja som zložila stôl, botník a stoličku. Večer došiel kamarát, ktorého chlap zlanáril, aby nám pomohol a tak najprv pili pivo a húlili až kým kamarát (!) nepovedal, že snáď už by mohli začať. (Ja som tam medzitým lietala jak namydlený blesk a skúšala priame a nepriame vyzvania do práce – nepomohli.) Takže rozbalili krabice, zistili že návod má 40 krokov a odvtedy sa ozývalo len “For fuck´s sake!” Zmontovali nejaké štyri diely a napchali dáke šrouby do navŕtaných dier (potom pičovali až kým nezistili že ne Ikea spravila dačo zle, ale oni to mali otočené naopak) a nakoniec padlo rozhodnutie že sa ide na pivo a pokračovať sa bude zajtra. (Čiže dnes.)

Ja som nebola z toho moc šťastná, lebo celý víkend robím a viem, že keď tu nebudem skákať a pindať, tak sa to nikdy nespraví. (Viete čo, keby som mohla, spravím to sama, ale na to je tá skriňa moc veľká. Okrem toho sa mi kamoška-spolubývajúca ponúkla, že to so mnou zloží, lenže to je mi jednak trápne a jednak čakám, že nastane dáky výchovný moment, kedy si môj chlap uvedomí, že nebudeme večne spať medzi doskami. Ktovie či sa toho dožijem do Vianoc.)

Samozrejme keď som došla z práce, on pozeral filmy a ešte sa sťažoval že je unavený (nevytočí vás do vývrtky, keď sa dotrepete z práce a niekto kto mal celý deň voľno vás privíta s “Ja som strašne unavený”? A ešte k tomu cez víkend. Ale o tom inokedy.) Dnes sa robiť nebude, lebo sme pozvali kamarátov na večeru, takže ideme variť. Budem vám referovať, ako sa žije medzi doskami (zatiaľ vám môžem porozprávať aké to je, žiť medzi kartónmi). A teraz čaute, idem mu pomáhať s varením.


5 Comments on “Odd life”

  1. Akože “odd”?! Normálka…

  2. vimlapimla says:

    Vianoce su prilis blizko! :D:D:D

  3. nymphadora says:

    z hladiska nezucastneneho pozorovatela ohromne zabavne 😀 ale inak, deepest sympathy 😉

  4. jezisi ake zlate. vy zijete ako my ale trvalo vam to si o 50% kratsie sa dostat do tej faze, ze ho chces zajebat. som ti hovorila..presne tak to bude. a wc uz umyva? my tu mame krabice po 9 mesiacoch od nastahovanie


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s