Anders nicht artig

Mám chuť zablogovať ako chalan od susedov, som nejaká nekľudná. Niekoľko dobrých vecí sa udialo, napríklad mám lístky domov na Vánoc! Tešte sa vy mrochty, niečo vám donesiem. A dojde Eliza, takže sa konečne stretneme (lebo to jedno mini-blogové stretko o dĺžke trvania pol hodiny si dovolím nerátať za plnohodnotné) a snáď sa nám podarí ísť najebať, aj keď cez víkend robím. Okrem toho budúci týždeň začínam svoj slávny kurz angličtiny (takže som si googlila gramatiku aby som si osviežila pamäť chacha a musím si dať pozor, aby som nerozprávala jak doma, lebo to je samé shit a fuck, piči, typické). Okrem toho som dostala list od Vrany, na ktorom som sa náramne bavila. Tento článok je riadne od veci. Okrem toho som za posledných päť dní zistila minimálne o troch kamoškách že sú tehotné, medzi iným moja…eh…ako sa hovorí bratrancovej žene? (Ktorá je rovnako stará ako ja, podotýkam!!!) Ja pre zmenu dúfam, že nejsom, ako obvykle.

Tak a len aby ste vedeli, kvety boli planý poplach. Trapas, keď už som sa všade pochválila, či? Ono to bolo totiž takto: Momentálne máme jedného spolubývajúceho z Brazílie (tento dokonca platí, takže žiadna charitatívna akcia, lenže čo vám poviem, rok sa blíži ku koncu, prídu zúčtovania za vodu a plyn…). No a ten sa rozhodol vyskúšať jednu vec a to ísť na polnočný nákup. Všetko čo sa nepredá a už je pristaré, vyhodia supermarkety po záverečnej pred barák a od tej chvíle to patrí spoločnosti, čo zbiera odpad. Kým to prídu vyzdvihnúť, máte jedinečnú možnosť ísť si nakradnúť, čo sa dá ešte použiť (hej, technicky je to krádež, aj keď by to radšej mohli darovať charite, ale celé je to moc komplikované a zabudla som ako presne to funguje, každopádne keby to darovali, mali by stratu na daniach alebo čo, takže to radšej vyhodia). No a tento chalan šiel a okrem tašky zeleniny a chleba našiel ešte aj kyticu ruží. Náhoda chcela, že to bolo tesne to ráno po našom rozhovore o kvetoch. Ja som ich ráno našla a celá dojatá som písala spolubidlovi, či sú od neho. Bez mihnutia oka a jediného smajlíka napísal že áno (neskôr povedal že to zle prečítal a myslel si že sa pýtam, či mi nejaké dá a vraj communication breakdown) a ja samozrejme som to hneď musela všetkým povedať.

Poobede som bola v kuchyni a došiel fernando a hovorí – aha čo som ešte našiel pred Kaiser´s. A vtedy mi docvaklo (a aj to, prečo sú tak trochu zvädnuté) a písala som spolubidlovi že nech sa prizná. On odtušil, že som neformulovala jasne, chcela som kvety a mám ich, je jedno akou cestou sa ku mne dostali. Doťahovali sme sa ešte aj keď prišiel domov a vtedy došiel Fernando za nami do kuchyne a hovorí: “Dude, give her some flowers!” a podáva mu ďalšiu kytku. Skoro som odpadla, scénka ako od nejakého komika. No ale ešte som chvíľu pindila, aby sa nepovedalo.

V sobotu sme mali obhliadky bytov a keď sme sa vracali domov, šli sme peškom cez Kastanienallee (moja obľúbená ulica Berlína). Je tam plno dizajnérskych obchodíkov s premrštenými cenami. Pred jedným výkladom som sa zastavila a zízala na absolútne úžasnú bundu. Zízala som tak dlho, až spolubidlo povedal, že mi ju kúpi. Trochu som sa zarazila, lenže ja som kurva predajná. Takže som dvakrát slušne odmietla (všetci poznáte pravidlo dvojitého odmietnutia, dúfam) (to znamená – len tak pre istotu – že odmietate maximálne dvakrát. Raz by bolo príliš horlivé a trikrát nesie riziko, že si to dotyčný rozmyslí.) a potom som sa naňho lepila a hovorila že to nemusel. (Uf keď to píšem, vyzerá to akosi horšie než to je…ja som inak veľmi milá osoba!! O zlatokopectve ani počuť, nemôžem za to že všetci akosi mali prachy a chceli ich míňať na mňa. Okrem jedného jediného, čo je ironické, lebo ten bol z Luxemburska.) Takže som hrdým vlastníkom krásnej jesennej bundičky, ktorá má popičózne detaily a celkovo je mega cool a stála viac než zarobím za jeden pracovný deň. (Možno aj dva.)

Včera som hnila doma, lebo po mojom neliečení som ešte stále mala statné záchvaty kašľa. Spolubidlo na druhej strane sa zobudil už ráno a o deviatej vypadol z domu, že ide žiť. Ach Berlín…mesto, kde môžete ísť do klubu v nedeľu ráno (to namiesto kostola). Vrátil sa dnes okolo jedenástej doobeda. Ja už som bola v práci, on si dnes dal home office. Nuž. To nám ten týždeň pekne začína.


4 Comments on “Anders nicht artig”

  1. Sheena says:

    hehe aj okolo mna su vsetci tehotní 😀 a ja rovnako stále dufam že ja nie! 😀 ale pokročila som… ak nejsom tak som si pre istotu už vybavila antiku…. nemám na to už nervy furt 😀

    inač mna osobne dostavanie kvetov moc nebere…. aj tak mi zvednu a pritom možu žit v zemi… nikdy som toto moc nepochopila aj ked je to strasne milé…. 😀 každopadne slušne sa vám to tam domotalo 😀

    a bundu zavidim 😀 čo ine mi ostava 😀 ja by som sa strasne hanbila si takto niečo nechat kupit od angličana, lebo on za mna furt vsetko plati, vratane hotelovej izby a tak(v poslednej dobe sme presli z hostelu za cca 10€ do stvorhviezdičkového hotela za pomerne väčšie sumy) takže sa ani len neodvažujem sama pred sebou snivat o takychto dárečkoch 😀

    • deadline says:

      ale aj mne to bolo blbe, som sa citila ako keby si ma vydrziaval…ale…ehm 😀
      poviem ti jeden poribeh (o starej platni): raz volakedy som aj ja chodila s anglicanom (vlastne to bol cinan, ale to len na margo – inak aj spolubidlo je anglican a vlastne african, vsetci moji anglicania su volaki pristahovalci!!), zoznamili sme sa v charliese (pomlcime). a on ked ma dosiel navstivit tak sme byvali v carltone (!!! co ti jebe, tam by som sa nikdy dnu nedostala, by si mysleli ze idem zobrat haha) a v danube. (on s ana danube stazoval ze to tam neni dost dobre, takze potom zvolil carlton…s odovodnenim ze to neni dost dobre pre mna, a ja som pri tom myslela na vsetky tie SVP ked sme byvali v kadejakych barabizniach a nasli pod plachotu cipsy…tru story). ale k veci. tento anglicky cinan ma volal do londyna ze ma pozyva a zaplati mi letenky, lenze vtedy som bola este nevinna a dobra a hanbila som sa prijat take daco. takze som nikdy nebola v londyne. no a doteraz to lutujem (akoze len tak turisticky) a vzdy ked mam pochybnosti, moja sestra mi pripomenie – spomen si ako si odmietla letenky do londyna!
      takze len tolko.

  2. Sheena says:

    😀 možno to príde vekom! 😀 ja neviem ja furt tak nejak chytam taketo zachvaty “dobroty” ako prenechavat ludom pracu ktoru potrebujem (aktualna true story) a neviem prečo proste 😀
    a jemu je očividne jedno toto vsetko..alebo ja vlastne ani neviem… každopadne v BA do buducnosti odporučam hotel Mercure 😀 tam je krasne 😀 aspon myslim lebo nemam moc s cim porovnavat 😀
    aj tak by som bola radsej keby som si ho mohla zobrat domov a varit mu a neriesit pičoviny a potom by už aj darčeky boli lepšie 😀 (to su moje romanticke predstavy:D) na druhej strane ……ešte som nebola v hiltone 😛 😀 ale naučim sa neodmietat…mas pravdu!


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s