Radosti a strasti na sklonku mladosti

Včera som mala voľno. Vďaka robošom, ktorí opravujú chodník pod mojím oknom som sa zobudila už pred siedmou (bývam v lukratívnom byte na prízemí, takže ten čo sedí v tom traktore, či žeriave, či čo to tam majú, mi vidí do postieľky, keď odhrniem záves…ehm, deku) (hej, no a čo, nemám záves, takže mám na okne deku, nepýtajte sa ako to vyzerá) (ale ja vám to aj tak poviem – apartne!)

A za včerajší deň som stihla: nakúpiť (v štýle slovenského dôchodcu v dvoch rôznych supermarketoch aby som vychytila najlepšie ceny), navariť (špenát) (a 30 kíl zemiakov, ktoré som nezjedla), povysávať, odjednať sa ku kaderníkovi (na dnes ráno) a k doktorovi (najbližší termín o mesiac, dovtedy tie príznaky zmiznú), vyzdvihnúť kabát z čistiarne, ísť do drogérie, upratať kuchyňu, ísť na dve obhliadky bytov a večer ešte aj do fitka a do krčmy. Mám z toho čo? Hovno. Piču. (Teda piču ne, “piču” malo negovať to “hovno”.) Mám dobrý pocit zadosťučinenia, že koľko som toho stihla a zároveň zlý pocit, že som načisto zaborená vo svete dospelých (toto sme chceli občania??). Sťažovala som sa Vrane, že chcem byť znova decko a ona že ne, to by si nemohla chlastať a žúrovať. Pravda pravdúca, ale keď ja ani neviem, kedy som naposledy chlastala. Totiž…včera. A predvčerom. A predporedvčerom tuším tiež, ale nepamätám si presne. Ale nebojte sa, pijem v malých množstvách. (Zato pravidelne!)

Dve veci zo včerajšieho dňa boli aj hodné obsiahlejšieho rozbabrania na tomto cennom blogu:

1. Sauna. Prednedávnom som zistila, že jedna moja kamoška chodí do rovnakého fitka, takže sme sa rozhodli chodievať spolu. Ona chodieva aj do sauny (ja ne, ale kurva – platím tam také prachy, že teraz to musím dohnať) a keďže ženská je vždy plná, chodieva do zmiešanej. (Inak všimnite si, majú ženskú a zmiešanú, mužom vlastnú netreba, lebo asi ešte žiaden sa nesťažoval, že do tej ich chodia nahé ženy. Hm.) A ja som si povedala že v rámci liberalizácie ducha a empirického výskumu v oblasti ornitológie pôjdem s ňou. No čo myslíte? V zmiešanej boli samí chlapi a my dve. A hrobové ticho. Bolo mi to hrozne smiešne, ale nechcela som sa smiať nahlas, lebo keď začnete mať újeb v maličkej miestnosti plnej naháčov, niekto by to mohol brať osobne. (Uf a okrem toho som videla jeden OBROVSKÝ kokot, podľa mňa až po kolená, to by som teda nechcela zažiť, aj dobrého veľa škodí, to hovorili už aj naše staré matere.) Moja kamoška je Španielka a podľa jej slov jediná žena, ktorá tam chodieva pravidelne, no myslím, že tí chudáci majú čo robiť, lebo ona je jebačka. Už sa teším na nabudúce, haha.

2. Obhliadky. Prvý byt je v severnej časti mesta (Pankow). Pekný dvojizbák s takou chodbo-jedálňou, plne vybavenou kuchyňou (je tam umývačka riadu!) a úúúúžasnou terasou. Bývajú tam dvaja dôchodcovia, takže byt bol uprataný a čistučký, veď viete. Okrem toho mali jednu stenu hnedú, takže nájomca im nakázal nanovo vymaľovať (ešte lepšie). Už sa tam vidím kupovať záclonky. Malo to aj nevýhody, neni to v centre a je to čisto obytná štvrť. Viete, nijaké kaviarne a bary a život a turisti. Na bicykli asi polhoďku od civilizácie, ale električka stojí rovno pred domom (ale okná sú zároveň na druhú stranu, takže tam neni asi hluk).

Druhý byt bol na juhu, Neukölln. Veľký a lacný, mega lacný (tuším že celková cena bola asi 560 za mesiac!!). Lenže to má svoje príčiny – jednak je tam veľká hlučná výpadovka (aj keď to podľa mňa nemá vlastne na cenu vplyv) a jednak je to tam Turkistan, ako to nazýva spolubidlo. Okolo samé turecké a arabské bary a automatové kasína, takže si predstave tú klientelu. No a keď som si predstavila, ako pôjdem o 12 v noci domov z práce, striaslo ma (od hrôzy) a rozhodla som sa vyjebať na to, hoci to je lacné. Okrem toho je to poslená zastávka metra (napriek tomu v pásne A – čiže v strede mesta, teoreticky). Lenže ja nechcem bývať v Turkistane a mať pod barákom kasíno.

Je hrozne ťažké nájsť byt v lepšej a cool štvrti, ktorý nemá studený nájom 900 eur. Fňuk. Chcem zostať v Prenzl-Bergu, ale povedzte mi ako? Mám znásilniť dákeho čo vlastný pár obytných domov?

Inak ešte jedna perla z call centra: minule dáký zákazník tvrdil, že má prehliadač Mozarella Firefox. Niekedy neviem, či si z nás robia srandu, alebo nás považujú za blbých. Verím, že tento to myslel ironicky, ale mne raz volal jeden, čo dostal nejaký emil (e-mail) a ten to rozhodne ironicky nemyslel. Ale mal asi 98 rokov, tak som mu to odpustila.


3 Comments on “Radosti a strasti na sklonku mladosti”

  1. pockaj 900€ kalt za dvojizbak? to je nekrestanska cena podla mna, to uz tu to mam lacnejsie a Stuggi je asi 2x tak drahy.to mas k tomu este asi 200e Nebenkosten. za dvojizbak prehnane. Neviem no,asi by som hladala dalej

    • deadline says:

      nee, tento nestoji 900 kalt, ale warm bude urcite. ked ja uz neviem, tu su absolutne nemozne ceny, berlin neni lacny, to bolo volakedy, tych 900 to bol len priklad, lebo aj take som videla (akoze boli aj velke samozrejme, a v dobrej polohe, ale sak co zosaleli?)

  2. Sheena says:

    haha mozarella firefox 😀


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s