I got you but it´s the craving for the good life

Som unavená a zničená, jak ten z tej pesničky. A trochu rozčúlená spravodlivým hnevom (a za chvíľu aj zaspím spánkom spravodlivých, no a možno aj spadnem za oltár vlasti) (to je keď spojíte slovné obraty “položiť na oltár vlasti” a “padnúť za vlasť”, z toho vznikne spadnutie za ten oltár…ech, nechajme to a poďme z ríše nepodarených metafor späť do reality). Idem vám vysvetliť ten malý hnev. Samozrejme to súvisí s tým skurveným bytom. Teda nie s týmto, ani so žiadnym konkrétnym, ale všeobecne s hľadaním. Bože chápete ma ešte? Fakt som unavená, radšej by som to mala nechať….lenže ja ešte ani nemám pomyslenia na posteľ, lebo si musím pozrieť dáke podklady na zajtra, keďže som bola lenivá a nespravila to doteraz, ale nevadíííí) (vraciam sa do univerzitných čias, keď som sa v noci pred skúškou triasla jak kabelkový pes a freneticky listovala v neočíslovaných papieroch, ktoré poletovali po celej izbe a ja som od zúrivosti dupala a hádzala perá o stenu).

Dnes som sa asi 45 minút na bicykli jebala do úplnej piče (moja chyba, že som si predtým nezistila, že to je až tak ďaleko). Byt bol fakt krásny a vlastní ho taká stará teta, ale nebola ako tie milé tety z rozprávok. Keď som vysypala dôležité údaje k mojej osobe, úsmev jej zamrzol na perách. Napríklad takéto údaje: že robím v call-centre (podradné), výška môjho platu (smiešna) (mala by sa nazývať nížka), že nemám nemecký pas (o tom samozrejme reč nebola, ale všimla som si ako si premeriavala dotazník, čo som jej vyplnila, že dvaja (!!!) cudzinci) a že môj sexuálny, teda…chcem povedať pracovný pomer je na dobu určitú. Už som vedela, že je wurst, čo jej ešte natrepem, lebo plat a zmluva ju zaujali najviac. Alebo teda nezaujali. (Čo sa týka môjho sexuálneho pomeru, tak ten je na dobu neurčitú, čo mu dodáva viac šťavy.) (Chceli ste to vedieť, že?)

Domov som šla taká zdrtená, že som zabudla kde mám odbočiť a potom som sa zúfalo vozila po hnusnej štvrti Reinickendorf (samí cudzinci) (haha, to bol len jeden z mojich nevskusných vtipov…lenže tam žijú tí menej prispôsobiví) a hľadala cestu domov. Celkom ako E.T. (Domůůůů…E.T. volá domůůů!) (Smrk, slzy mi vyhŕkli, chudák E.T.) Nakoniec som sa nejak dostala do Mitte, kde už našťastie bolo vidno televíznu vežu (indikátor civilizácie) a nejak som sa dotafárila s boľavými nohami po hodine jazdy medzi výfukovými plynmi. Zežrala som, na čo som v kuchyni natrafila a teraz mi je trochu zle, lebo posledné dni aj tak dosť čudne jem a sústavne ma bolí žalúdok a páli žáha a všeobecne som akási pokazená. A bolí ma chrbát a kríže a krk a mám už všetkého po kokot a to som ešte ani s ničím nezačala.

Dobré správy? Budem v práci učiť angličtinu. Hlavne sa nepýtajte, ako som k tomu došla a že akí múdri výjdu ľudia z môjho kurzu. Ale ja budem mať čo? Pekný záznam do životopisu. (Lepšie než do registra trestov, či?)



Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s