Na jeseň dostanem pleseň

Poznáte ten pocit, keď vám hrozne treba a ste v práci a tak teda idete a dúfate že vystihnete chvíľku, keď tam nebude nikto iný, lebo máte plaché črevo? A ako tak sedíte a tlačíte a akosi to nejde (bývajú aj také dni), ale brucho vás hovadsky bolí a na druhej strane sa snažíte byť čo najrýchlejší, lebo keď ste na hajzli moc dlho, každý sa pýta, či ste v poriadku a nie je vám zle…no tak ako tak sedíte, niekto vleze do vedľajšej kabínky. Tak sedíte ticho jak pena a dúfate že čo najrýchlejšie zas vypadne lenže po troch minútach vám dojde, že ten vedľa má pravdepodobne rovnaký úmysel. A tak tam sedíte dvaja, asi 30cm od seba, oddelení tenkou stenou, kde počujete prd (presne…a možno ešte aj hovno) no a obaja dúfate že ten druhý už konečne odpáli, aby ste mali pokoj. Uf…poviem vám, to sú hrozné momenty. Ale vlastne som vôbec nechcela o tomto (a ani to nijako nesúvisí s mojím látkovým metabolizmom v dnešný deň).

Chcela som sa len ozvať, že žijem a vlastne som zabudla čo som chcela povedať a preto trieskam pičoviny. (Môžete namietnuť, že tento článok sú samé sračky, nakoniec – tými som začala.) Dneska je dobrý deň. Jednak som spala 9 hodín (yaay!) a druhak som mala pokec s project managerom a oznámil mi, že mi predĺži zmluvu. To sa vie – najprv dostanete na dobu určitú a musíte sa snažiť toľko, aby vás nevyrazili a ešte toľko, aby vám ju predĺžili. Takže moja slabá snaha bola ocenená (teším sa, lebo aj nahovno práca je lepšia než žiadna práca). Navyše sa niesli samé slová chvály na moju hlavu (neviem či mali mať motivačný účinok, ale trochu som sa hanbila, lebo som vedela, ako ich furt ojebávam svojími “chorobami”) a k tomu, čo tak dobre nejde, dostanem vraj ešte podporu (neberiem to tak vážne, lebo coaching – ech, skoro som napísala couching hehe – mi už sľubujú celé mesiace…a preto nemám zlý spánok kvôli horším kvalitatívnym výsledkom) (couching by bol ale oveľa lepší, myslím si). Okrem toho ma šéfko povzbudzoval nech robím hento a tamto a nech sa ozvem do firemného tréningového centra lebo mám kadejaké dobré kvalifikácie (to som mu musela sľúbiť) a že nech nehnijem len tak na poslednej pozícii. No uznajte, dobré, či? Ešte si aj pochvaľoval aká som úprimná, keď som mu povedala, že teda neplánujem vo firme zostať do dôchodku (som to pekne pozitívne sformulovala samozrejme). Lenže ja neviem klamať, tak to preto. A keby som mu tvrdila že som sa v tej práci našla, aj tak by mi neveril, aj keby som klamať vedela.

A k názvu…to ma len tak dnes napadlo, keď som pred supermarketom odomykala bicykel a okolo lietalo lístie a bol ozajský jesenný vzduch. Takéto jesenné počasie mám rada. Lenže zachvíľu začne pľušť (wow, to slovo som vždy chcela použiť, ale po nemecky ho ani neviem a určite by neznelo tak dobre…pľušť) (musela som ešte raz) a bude to celé na hovno. Ale dúfam, že pleseň nedostanem a ak, tak ne pičnú. Lebo mať pičnú pleseň je dosť na piču a ja chodím k pičistovi aj tak pričasto na môj vkus (za chvíľu si asi budeme tykať). Lenže aj pleseň inde je dosť na piču, tak neviem. Nech ju radšej dostane niekto iný.


2 Comments on “Na jeseň dostanem pleseň”

  1. neviem,co je horsie. ci to, ked je vedla v kabinke niekto a nemozes srat alebo ked sa vyseries, smrdi to a vyjdes z kabinky a hned tam po tebe ide niekto iny(lebo my mame iba jednu) a vie, ze si to zamorila ty.


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s