Novinky z kráľovstva pošahaných

Čierny princ v sobotu odcestoval do Turecka a ja sa hrám na slamenú vdovu. Nebudem tu mať silácke reči, chýba mi jak hovado. Ale voľný čas vykrývam prácou (fuj) a počúvaním ježibaby. Na víkend som zdúchla ku kamoške (a konečne sme sa boli korčuľovať na starom letisku, čo som plánovala, odkedy som ho objavila) a vrátila sa v nedeľu večer. Nanešťastie aj ježibaba v tom čase dakam odletela na metle a vrátila sa asi 5 minút predo mnou. Too bad.

Samozrejme sa na moju hlavu hneď zosypali sťažnosti (vlastne to je aj mojou prácou, takže ja som zvyknutá hovoriť veci ako “rozumiem vám” alebo “chápem, ani mne by sa to nepáčilo” a “žiaľbohu…”). Dám vám nejaké nové story, aby ste boli v obraze. Minulý týždeň sme sa skoro pohádali (ja som inak veľmi pokojný a trpezlivý človek, veď vám hovorím, že robím v zákazníckom servise). Išlo o jej haraburdy. Jej storočná žehlička a fén musia byť v kúpeľni, hoci ich nikto nepoužíva a neslobodno ich odložiť niekam do skrine, treba z nich stále utierať prach. Musia tam byť, lebo patria k vybaveniu bytu (ak vám takýto dôvod nepripadá logický, vitajte v klube). Okrem toho nesmiem používať jej poličku v kúpeľni, aj keď tam nebude. Nesmiem, lebo. (To je dobrý dôvod.) Okrem toho vraj nemám zabúdať že som v tomto dome len hosť. (Aha.)

Hučala do mňa asi dve a pol hodiny, to bolo vo štvrtok doobeda. Bola som nasratá, že som skoro srala atómové hríby a doletela do práce jak fúria, dobre že som neprefackala prvého človeka, s ktorým som sa stretla vo výťahu. Večer som to rozprávala spolubidlovi a on sa ako správny muž ochranca nasral a vyletel z postele, že jej ide vypičovať. Bolo asi pol jednej v noci a ja som pískala že nééé, preboha nééé teraz! (Ne že by som bola sexistka, ale bol to dobrý pocit, ha!)

Takže som povedala, že s ňou nedokážem dýchať jeden vzduch a že pôjdem bývať k niekomu na ten čas, kým neodíde do piče. (Potom som zas vychladla, to je všetko moc komplikované a do piče, šak ja tu platím nájom!)

Dnes zas vykrámila polovicu riadu z kredenca, že to si nezaslúžime, lebo veľa vecí je otlčených (boli také, keď som prišla, ale už ma tá výhovorka nebaví). Takže nám asi nechá dva taniere (veď sme tu len dvaja) a dva poháre (ešteže mám vlastné hrnčeky!), jak vo väznici.

Každý deň ma presviedča, že je dobrým rozhodnutím udať ju bytovej spoločnosti. Tam má, nemala nás terorizovať. Nebude mi jej ľúto.


6 Comments on “Novinky z kráľovstva pošahaných”

  1. a nezabudni ju udat na arbeitsamt a sozialamt, ked uz ma ten dochodok a nie je v nemecku

  2. Anna says:

    ok, zaprvé slovenské slovo – korčuľovať je fantasticky zvukomalebné. Určitě jsem to už slyšela, ale pořád mi to přijde krásné…takže choď korčuľovať častějc…
    no a zadruhý – se okamžitě odstěhujte! vždy´t vám to zato nestojí a byt najdete,to je jistý a budte mít klid….chjo, pospěš si než ti zničí nervy

  3. Mirka says:

    “Nebude mi jej ľúto.”

    🙂


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s