Pondelok – bolí ma pravý bok, nepôjdem do práce po celý týždeň

Práve som zožrala porciu cestovín, ktorá by nasýtila väčšiu africkú dedinu a gravitácia je neúprosná. Sedím tu v ružovej zástere s cupcake-ami (nevyskloňovateľné, ako to, že ústav Ľuda Šťúra ešte nezaúradoval v tomto smere?), ktorú som onehdy dostala na narodky, či na čo a odfukujem.

Mala by som: písať list Káblu Dojčland (kvôli vráteniu peňazí za ich na hovno služby), učiť nemčinu, učiť sa švédštinu, hľadať pracovné ponuky, hľadať byty.

Nechce sa mi ani jedno z toho, takže blogujem, logika ne. A súčasne mučím suseda zhora svojou hlasnou hudbou, lebo nám večne chodí pičovať keď máme nejakú party. Takže som trocha zvýšila basy, nech si to do desiatej užije.

V sobotu som sa tvárila že som chorá a tak som dneska strávila pol života v čakárni u doktora (za všetko sa platí). Chodím tam s mojimi gastroentritickými problémami tak často, že dnes mi dokonca dačo predpísal a ešte ma aj prehmatal, či nemám zapálený slepák. Lenže v piatok sa konal život a tak som bola v sobotu zničená. Nebolo to ani nič extra (a dokonca ani extrémne, ako si iste myslíte), najprv sme boli pozvaní na grilovačku a potom sme náhodne vyštartovali do Neukölln na pivo a potom prespali u kamarátov a na druhý deň šli na raňajky do francúzskej kaviarne o jednej poobede. Obe akcie s inými párikmi. Viete čo to znamená? Že robíme párikovské veci! Furt a stále! Už to neni len to, že si vkuse vypisujeme, keď spolu nejsme, a lepíme sa na seba všade, keď spolu sme, už nás iné páriky pozývajú na akcie, kde sú samé páriky! Čo je vlastne s týmto svetom (párikov)? Ja sa do takých pičovín nevyznám.

A spolubidlo mi minule povedal, že keď budeme spolu dlhšie, určite bude so mnou na nevydržanie, lebo že rada podpichujem. Pffff, to teda vôbec nie je pravda, veď vy ma poznáte! Chacha…trochu som sa ale zdesila, lebo ja nechcem byť semetrika, musím byť ostražitá. Ja som totiž väčšinou hnusná na každého rovnako, tak sa mi to nezdá ani prehnané…napríklad ale kolegyňa mi raz povedala, že ja sa väčšinou tvárim v zmysle “Fick dich du Arschloch”. Samozrejme že netvárim, teda aspoň ne naschvál, ja som totiž väčšinou duchom neprítomná a z toho asi vyplýva ten výraz tváre…no. (Šak sa ma trochu zastaňte!)

Okrem toho ma všetci děsně chcú. Napríklad ponajnovšom mi zasa vypisuje na firemnom chate Borec a nepriamo (alebo priamo?) naznačil, že ma chce ošukať. Haha, už je pozdě milý drozdě. Ale kým som vytasila pravdu, pol dňa som ho naťahovala, aby nebola nuda (veď čo chcete v nedeľu v práci) (vy asi nič, ani ja, ale musela som tam ísť a šéf ma prichytil na Facebooku, trapas).

 


3 Comments on “Pondelok – bolí ma pravý bok, nepôjdem do práce po celý týždeň”

  1. napis Borcovi, ze si vergeben. to by malo zabrat. Inak ten parikovsky zivot je zvlastna vec.zradlo sa kupuje dvojmo a ked prides sama, vsetci sa pytaju, ci sa stalo nieco zle

  2. Dee says:

    To milujem! 😀 moja taktika je, ze tiez vzdy z haluze namotavam a pptom poviem daco v zmysle ze: “jeeej ty sa volas jak brat mojho frajera!” alebo take daco 😀


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s