Doháňam zameškané

Idem písať a zrazu si všimnem, že za mojej neprítomnosti na sieti sa wordpress nejak zmenil. Toto čo je? (Žiaci, no čo je?!)
Ale inak ok. Nemám čas ale celá sa trasem, že móžem zasa blogovať, lebo po tej nútenej prestávke ste prišli o kopu vtipných článkov, ktoré som koncipovala akurát tak v hlave.

Napríklad ako pred dvoma týždňami došiel taký jebavý inštalatér, že som ľutovala, že nejsme v porne. Bolo hrozne teplo, takže som mu otvorila polonahá (moja mama by to tak aspoň nazvala…ak by nepovedala, že nahá) – v takých minišortkách (z ktorých spolubidlo šalie) a v tielku bez podprdy (šak som doma). On opravil upchatý odtok a potom sme ešte asi hodinu kecali v kuchyni o všetkom možnom. Keď som spomenula, že asi treba dať do vane také to sitko, čo zachytáva vlasy (lebo to len moje vlasy upchali odtok, nemám sa ani na koho vyhovárať, lebo spolubidlo má vlasy úplne krátke), tak inštalatér to zamietol, že to aj tak nepomôže, radšej nech mu zavolám. Haha, tak to by sme mali. Sitko som teda nezaobstarala a hádam keď sa to upchá nabudúce, zase príde on.

Inak všetko prebieha ako vždy – totiž chodím do práce a potom som tak unavená, že sa viac teším na to, ako budem v posteli spať a ne jebať (starnem???!!!), do posilky moc nechodím (ale už sa chystám, už dlho) a môj spoločenský život sa v lete rázne zlepšil.

Minulý týždeň mi cez firemný chat vypisoval Borec, neviem čo sa mu porobilo tak zrazu, ale že teda kedy pojdeme fajčiť shishu a piť a kokotiny pičoviny. Hm, zaujímavé. Nemala som žiaľ čas, lebo cez víkend – a teraz to príde, tramtadará – som šla do Prahy. A to ne len tak hocijak, ale oslavovať svoje narodky. Taká som ja, že idem robiť party do inej krajiny. Cha. Boli sme so spolubidlom (bože, prvá spoločná dovolenka…nehovoriac o tom, že on furt plánuje, čo budeme robiť nabudúce – budúci mesiac, budúce Vianoce, budúce leto a podobne) a bývali sme u našich známych (veď viete, tí erazmáci, čo sme ich stretli pred mesiacom v Berlíne). A bolo popičíííí!!! A okrem toho som sa za štyri dni najedla toľko českých jedál, že som sa skoro začala podobať na knedľu, ale našťastie má všetko svoj koniec a teraz znova žerem svoje šaláty (lebo som s ľútosťou zistila, že moja hmotnosť sa nezmenila ani o gram, odkedy som v Berlíne).

Piči, akurát vidím, že keď sa urýchlene nepozbieram, budem meškať do práce. Tak sa majte a ja svoje výlevy dokončím nabudúce, hlavne mi pripomeňte že som vám chcela porozprávať o ceste do Prahy so šialeným slovenským vodičom (bála som sa o život).



Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s