Full house

To, že ja z každého svojho bydliska spravím azylový dom, sa už rozšírilo. Ešte že spolubidlo má piči, lebo u nás fakt každú chvíľu niekto býva a viem, že niektorým ľuďom by to mohlo aj vadiť. Momentálne tu máme mladého Nemca (haha, my ho voláme mladý, ale uznajte, on má len 20, také neviniatko, začína študovať v Berlíne a potreboval ubytko na dva týždne, kým dostane byt) (najprv sme sa tvárili slušne, ale posledné tri dni sa statočne nalievame červeným a fajčíme veselé cigarety a on zjavne nemá takú výdrž, lebo predvčerom mal asi 15 minútový záchvat smiechu) (ach kde sú tie časy, aj ja chcem!).

Mladý Nemec je vtipný a ide študovať medicínu a už mi sľúbil, že keď bude doktor, bude mi bárskedy písať ospravedlnenky do práce, keď sa mi nebude chcieť (apropo…dnes som doma, ale výnimočne som neklamala, dostala som také krámy, že som myslela že porodím maternicu, jebla som si ibáč 600-ku a potom som sa zas cítila, ako po konských sedatívach a teraz mi zas začína byť zle…ale vďakabohu za krámy, že áno, lebo tento blog neašpiruje na materskú poradňu a header s dupačkami). Včera sme pili víno a ja som usúdila, že vzhľadom na to, že pohár vína denne je zdraviu prospešný, celá fľaša musí vlastne zapôsobiť ako živá voda a prinútila som ho, aby to ako budúci lekár potvrdil. Heh. (Okrem toho je aj celkom užitočný, lebo spolu varíme, totiž on krája a ja miešam a jem a včera mi doniesol gumené medvedíky keď šiel do obchodu.) (Bývať s mužmi má samé výhody!) (A nevýhodu že muži zvyknú jesť v noci a potom ja z toho priberám.)

No a okrem tohto obyvateľa našej azylovej izby včera docestovala spolubidlova mama a zostane týždeň. (To úzko súvisí s tou “wife situation”.) Uf. Dúfam že séria rodinných návštev týmto na nejakú dobu prestane. (A spolubidlo tiež.) Inak som sa zasa raz presvedčila, že si žijem vo vlastnom svete stereotypov, lebo som si predstavovala, že dojde dáka obria černoška v kvetovanej sukni (môj obraz o Afrike je značne formovaný National Geographic a skúsenosťami z Luxemburska). Trt makový. Útla žena, vyzerá dosť mlado, je štihlejšia než ja a má červené vlasy. (Pravda je, že žije v Londýne.) Inak stále rozmýšľam koľko má rokov, lebo spolubidlo má 37, ale ja by som ju netipla na viac než 50, čo teda určite má. Ešte zistím.

Samozrejme musíme byť mega obozretní, lebo matku nikto neokašle, matky vedia. Moja dokonca často vie aj na diaľku a to ma znepokojuje, takže keď sme tu takto na hromádke, najlepšie bude, keď sa moc nebudeme rozprávať. Lebo my sme tak obvious, že už si to aj sami na sebe všímame (zle-nedobre).

No a aby nás tu nebolo primálo, vo štvrtok docestuje jedna kamoška, čo má teraz seminár v Berlíne a príde po ňom na štyri dni za mnou. Zaujímavé, ale aspoň o to viac dôvodov nebyť zavretý v byte veľkosti poštovej známky.

Dajte aj vy niečo zo života, chcem vedieť, ako je to u normálnych ľudí, už si nespomínam.


4 Comments on “Full house”

  1. J. in Brazil says:

    to obsazujete tu volnou cimru nez se vam vrati stara jo? ja myslela ze mela z indie dojet nejak v dubnu ne?

  2. Dee says:

    megaaa megaaa mlady!!! 😀 hahahaha 😀
    cakajte ma na konci oktobra!!! chystam sa do berlina a potrebujem azylovy dom 😀


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s