Ako som kupovala bicykel

Dnes som sa rozhodla obšťastniť vás veselou historkou zo života. Môjho. Ja sa totiž veselými historkami len tak hemžím (ako ten chmuľo z Pelíškov, čo mal za úlohu zlikvidovať diverzanta ma motorke).

Pretože som dospela do najhlbšieho bodu osobnostnej krízy, rozhodla som sa, že so svojím úbohým životom musím niečo urobiť a nie sa len tak plácať medzi beztiažnymi stavmi pod vplyvom rôznych drog a nenávistných pocitov voči mojej práci. A aby to malo nejaký spád, stanovila som si ciele: nájsť si nový job, nájsť nový byt skôr, než sa vráti tá semetrika nájomníčka, kúpiť si bicykel a viac si lakovať nechty. Takže som si opilníkovala drápy, nalakovala ich na čierno (becuase black ist the new…black, ako hovorieva spolubidlo) a jala sa prehľadávať inzeráty na ebay-kleinanzeigen.

Našla som najlacnejší bicykel za 60 éčiek a napísala dobrému človeku, či je ešte k mání. Dobrý človek odpísal že jasné a dal mi adresu. Dnes ráno som sa teda vybrala do Spandau (prvý a dúfam že aj poslednýkrát v živote, v Berlíne je podozrivo veľa častí, čo vyzerajú ako ružinovské sídliská…aj keď toto už bol skôr Pezinok). Cestovala som do tej riti 40 minút a potom som šla ešte dobrých 20 peškom, ale tešila ma predstava bicykla a už som sa videla ako neohrozene fujazdím ulicami s vetrom vo vlasoch. Obchod to bol pochybný, ale čo chcete od starého bicykla na inzerát, čo vám dovezie mladý Turek v malom LKW? Hlavne že už nebudem každý mesiac hádzať 78 euro do nenásytného pažeráka BVG (o tom že električenka sa dá zohnať aj o 20 eur lacnejšie som sa pre istotu tiež dozvedela až predvčerom…no, nechajme to, lebo sa naserem).

Dala som mu prachy, on mne cajgel a ja som sa radostne viezla k U-Bahnu. (Viete ako, nepôjdem predsa zo Spandau do Prenzl-Bergu na bicykli, je to asi 20km a na to dnes nebol čas.) Takže to, že je to šrot, som zistila na poslednom úseku, keď som sa viezla zo zastávky domov za sprievodu čudesných zvukov vychádzajúcich odniekiaľ spod zadného kolesa. Za rohom tu máme servis, takže som sa tam hneď zastavila a keď som videla toho chlapíka, ako sa na to pozerá, bolo mi jasné, že som neuzavrela práve najvýhodnejší obchod. Povedal “Da haste dir ´n ordentliches Schrott zugelegt.” a ja že “Ich kenne mich mit Fahrrädern nicht aus…” a bolo jasné, že môj šrot tam zostane, ak nechcem mať hneď zajtra niekede nehodu.

Tak vám poviem – kto nemá v hlave, za chvíľu nebude mať ani v peňaženke, ako som už dnes zvestovala na fejsbuku. Ale ja vždy hovorím, že každý má, čo si zaslúži a toto je teda asi trest za moju hlúposť (lebo inak si to neviem vysvetliť a za iné hriechy by to zas nebol trest dostatočný…toľko moja dedukcia). Ale zajtra bude hotový a ešte mi zostáva dúfať, že pneumatiky čo to vydržia, kým načisto prdnú, lebo do tých sa mi hneď tak investovať nechce.



Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s