If you´re leaving, close the door

Ponaučenie dňa: keď vás kvalitne vyšukajú, nedbáte s úsmevom na perách umyť riad z celého dňa, pričom váš je z toho bordelu asi jeden hrnček.

A teraz fakty. Pamätáte si, ako som tu splietala čosi o 30-dňovom alkoholickom pôste? Tak s hanbou sa priznávam (lebo ja neviem klamať a hoci tu by som mohla, lebo sa vám nemusím dívať do očú, nedá mi to), že to celé akosi šlo do sračiek. Lenže počúvajte to emocionálne vypätie, ktorým sme si posledných dňoch prešli a uznáte, že inak než omamnými látkami sa taká situácia riešiť nedala (prehovoril junkie, v zmysle “ja nie som závislý, ja môžem prestať kedykoľvek chcem”) (minule ma niekto skruhol, že keby som nebola závislá, tak vraj nemusím prestávať, bla-bi-bla-bi-bla…čo tí o tom vedia).

V utorok v noci sa u nás odohrala dráma, že by sa za ňu nemusela hanbiť ani Rosamunde Pičlerová. Lietali ostré slová aj taniere (ako nájazd mimozemšťanov) a bola som viac-menej zatiahnutá do manželskej hádky. Pani manželka totiž v stredu odchádzala a v utorok zrejme vybuchli všetky nazbierané krivdy, čo dovtedy dusila pod pokrievkou. Ja som si v izbe čítala a popravde som zaspala nad knihou. Zrazu som sa zobudila na to, že ona si sadla na moju posteľ a spýtala sa, či spolubidlo spával s CC. Ja som bola ešte v polospánku a najprv som nerozumela otázke. Kým ju zopakovala, vletel tam spolubidlo a skôr než som stihla nejak zareagovať (hoci mi to pripadalo ako večnosť, pravdepodobne sa jednalo o sekundy) zavelil, nech sa vrátia do jeho izby. Pleštila som oči a nezmohla sa na slovo. Bola som ako v tranze (sorry za to klišé, ale neviem ako inak to nazvať, takých momentov som veľa nezažila, našťastie).

Jak doleteli, tak zas vyleteli a potom som počula už len ziapanie a nadávky a krik a plač. Bola som schúlená pod perinou a s hrôzou som zízala do tmy (pravdu povediac som sa bála o vlastný kejhák). Zrazu zadupotali kroky na chodbe (pritiahla som si prikrývku ešte vyššie k brade) a niekto vletel do kuchyne. Za tri sekundy som začula rinčať sklo. Kým tam spolubidlo vletel za ňou, stihla roztrieskať skoro všetko, čo bolo v odkvapkávači (zdôrazňujem, že to schytala moja obľúbená šálka z Dublinu a sklená konvica do kávovaru, ktorá sa kurevsky ťažko zháňa a stojí polovicu toho čo celý kávovar). Uznajte, že môj strach bol oprávnený. Našťastie mačeta bola v šuflíku (spolubidlo má taký mega sekáčik na mäso, nechcem si ani predstaviť, čo by to narobilo, keby sa tam niekde povaľoval).

Potom som počula zvuky, ako pri zápasení a zasa sa vrátili k nemu do izby. Ja som nemohla ešte veľmi dlho zaspať, jednak od strachu a jednak som bola v šoku. Ráno som stretla spolubidla v kuchyni (s jazvou na tvári), ospravedlnil sa mi za drámu a dal mi prachy na čajník a povedal, že je to over. A že pani manželka letí do Londýna až večer a ak by bola násilnícka, mám zavolať políciu. (Mala som v stredu voľno.) Len som sťažka preglgla, jednak som trpela pocitmi viny (no…veď to je to moje living for the moment) a druhak som sa bála a treťak by som rozhodne nevolala políciu, lebo ako by som im vysvetlila dve kilá trávy u nás doma? (No dobre, zveličujem, zasa si nepredstavujte nejakú plantáž, ale veď viete ako to je.)

Snažila som sa byť v kuchyni čo najmenej, ale ak má váš byt 60m štvorcových, ťažko sa navzájom vyhýbať. Takže kým som si miešala tuniaka v konzerve (neviem čo za divné raňajky som to jedla), vošla tam pani manželka. Pípla som “Hello” a bola som tuhá jak mrazené kura. Civela som do svojej konzervy a ďubala do tej úbohej ryby vidličkou. Ona si zaliala čaj, potom sa otočila a dala priamy útok – Spala si s ním? Ja som nechutne zaklamala. A potom – ale bozkávali ste sa. To ani neznelo ako otázka. Viem že to bol psychologický ťah, ale v tej chvíli by sa vo mne nedorezal krvi (som si istá, že keby som mala zrovna krámy, tak aj tie mi zastanú) a ja som zahabkala, že hej, raz, ale len raz a nespali sme spolu. Na to ona povedala niečo, čomu som celkom nerozumela, potom mi poďakovala za úprimnosť (it felt wrong!!!!) a šla do jeho izby.

Ja som sa najedla a zdrhla do posilky, už dávno som nebola tak motivovaná stráviť tam celé dopoludnie. Cez obed som sa musela zastaviť doma, lebo inštalatér nám došiel opraviť kvapkajúci kohútik, ale potom som sa zase zdekovala do péčka (a v následku toho som oplieskala padíka a mám pár nových tričiek). Keď som prišla domov, spolubidlo sa tváril hrozne ubito. To musí byť slušný emocionálny bordel, ale kto mu môže za to že robí zo svojho života mess? Ale ja tu nejdem nikoho súdiť, lebo ona nebola preč ešte ani 24 hodín, keď som zaparkovala uňho v posteli.

No a to je vše přátelé. Mimojazdom, pani manželka má ozaj zmysel pre drámu, na stenu mu rúžom napísala CHEATER.

 

---