Living on the edge

Moji drahí, viem že vám chýbam, ale mám tak málo času, že ani našim na maily neodpisujem (čo môže mať za následok brutálne stavy paniky a sms-ky, či ešte žijem, ako minule). Novinky zo života hmyzu: stále som nenašla ani byt, ani izbu, všetko mi pripadá komplikované a nemám absolútne žiaden plán. Normálka. Och ja neviem kde začať…mám toho v hlave priveľa, môj život je momentálne samá action, mali ste už niekedy pocit že vám život preteká pomedzi prsty a neviete ako a čo by ste mali urobiť, aby to prestalo? Tak ja mám teraz presný opak. Môj život je jeden jebinec a je to lepšie než kedykoľvek predtým. It´s all happening!!!

Odkedy som si začala hľadať izbu (lebo som tak trochu vlastnou vinou vyhrotila situáciu s nájomníčkou a musím sa vyjebať preč), atmosféra trochu posmutnela. Ja som smutná anyway, lebo nemám chuť bývať s nikým iným, než so spolubidlom. A on sa cíti asi rovnako, lebo niektoré dni je proste len smutný ( a ak ste už zažili smutného chlapa, viete aké to je) a potom dáva také veci, že mne je až skoro do plaču (nejdem do detailov, ale some deep shit is goin´ on here) a potom si v duchu dávam po facke, lebo čo nepotrebujem?! Nepotrebujem sa namotať na ženatého chlapa s troma frajerkami. Ono sa to aj tak trochu deje, lebo povedzte mi čo iné som, keď ne namotaná. Je to ale také zvláštne a super a proste we are living for the shit out of the moment a nemyslíme na budúcnosť a nepoužívame minulý čas. Preto je to fantastické.

Robíme spolu palacinky, chodíme do thajskej reštaurácie alebo fajčíme hneď zrána (to len keď robím poobede, on má piči a občas zaránky aj pije) (ech, to musí vyzerať, že je absolútne nezodpovedný, na tráve závislý alkoholik, keď o ňom tak píšem…čo vlastne asi je a mňa to nerobí lepšou, lebo sa na tom životnom štýle aktívne zúčastňujem a občas ho dopĺňam vlastným šialenými nápadmi – sme ako yin-yang, ešte aj tá čierno-biela pasuje, haha). Bozkávame sa v plnom metre ako nejakí adolescenti pubertálni a dôchodcovia vyvaľujú oči (napriek tomu, že je to tu internacionálne, niektorí proste zízajú…je to strašne smiešne, vtedy si šepkáme vtipy o Nemcoch uprostred davu a to je ešte smiešnejšie), alebo ideme spolu kúpiť Sternburg a v supermarkete sme takí rozpustilí a hluční (možno preto, že sme permanentne tak trochu high), že ľudia klopia oči a pozerajú na nás úkosom (vždy som chcela použiť slovo úkos). Často trávime čas v trojici – teda ja, on a jeho frajerka (tá hlavná). Ona je super. Vlastne jej ani nevadí, že spolu šukáme, hovorila som už, že aké je to tu free a liberálne a proste neuveriteľne crazy? No a my sme ako takí happy three friends a keď ideme v metre a on nás obe drží za ruky a na striedačko bozkáva, čumia úplne všetci, ne len konzervatívne nemecké babky. A my máme záchvat újebu. Chápete prečo, napriek tomu, že nenávidím svoj job, mám problémy s bývaním (ale kto v Berlíne nemá, nech sa prihlási – a teraz by som tak ironicky zatiahla, ako učky keď chceli skúšať – “No nehláste sa všetci!”) a začala som si so zadaným chlapom (zase raz), oficiálne milujem svoj život. Je úplne iný ako život v Jene (stále tvrdím, že to bol najlepší rok môjho života) ale brutálne úžasný on so many levels. Je to šialené. Šialenéééééé!!!!

A dnes som spravila jednu vec. Mám tak trochu výčitky svedomia, ale na druhej strané beeing bad can feel so good, viete čo myslím? Je to, ako keď prvýkrát skúsite drogy a máte tak trochu strach, lebo viete, že to je nesprávne, v škole vás učili že ne, ne, ne, toto vás zabije! A potom zistíte, že je to pičovina, drogy vás nezabijú, ani sa nestanete závislým, keď ich raz vyskúšate a jediné čo sa stane, že sa budete cítiť fantasticky. A vtedy pochopíte, že autority sa vám to snažia zakázať, ale ak ste dosť zodpovedný a nemáte v hlave vymetené, dokážete sa kontrolovať a nebude z vás feťák a bezdomovec. Tak taký pocit som mala dnes, keď som zavolala do práce že je mi hrozne zle a nemôžem prísť. (Viem že také veci by sa nemali písať na net, ale vzhľadom na to že môj zamestnávateľ nehovorí rečou môjho kmeňa, cítim falošnú bezpečnosť a ešte sa aj spolieham na vašu mlčanlivosť.) Lebo doobeda som mala voľno, šla som cvičiť (po celom týždni kedy som nemala čas, lebo som chodila pozerať byty) a cítila som sa fantasticky. Keď som došla domov z posilky, asi o pol jednej, spolubidlo s frajdou boli ešte furt v posteli. Lebo spolubidlo občas voláva do roboty že je chorý, keď sa mu proste nechce a ja si už z neho stále robím srandu…no a dnes keď som sa vrátila domov, tak holubičky pod perinkou s johnom v paprči a začali do mňa hustiť, že zavolaj, že ti je zle, no a čo, každý to robí. Trvalo im asi 7 minút, kým ma presvedčili. Šla som teda do izby, nasadila ťažký tón a zavolala že som pregrcala doobedie a idem k doktorovi po ospravedlnenku (to aby mi ten deň aj zaplatili a ne že neplatené voľno) – spolubidlova frajda tomu hovorí “dostať späť, čo som zaplatila zdravotnej poistovni” a verte že to neni málo.

No a tak som sa schystala, nakydala si na ksicht kilo detského púdru, aby som bola trochu bledšia a so spolubidlom sme sa vybrali k nejakému dokymu, čo ordinuje aj poobede. Sedeli sme v čakárni veľmi potichu, lebo veď mi je zle (ne jak minule, keď sme sa udrbávali – lenže vtedy sme boli fakt chorí). Potom som šla do ambulancie a profesionálne to uhrala. (Včera som niečo zjedla a dnes som vracala a preháňa ma. A čo ste jedli? No, niečo africké, môj priateľ varil…asi mi to nesadlo. Aha, chápem, to možno to korenie.) Vždy je fajné zahrať to takto, spolubidlo sa tváril akože urazene, že aká rasistická výhovorka, ale zabijem sa keď to funguje? (Ale to on sa len tvári, my tu máme rasistické vtipy na vysokej úrovni každý deň.) Vzhľadom na to že tam sedel v čakárni, tak to bolo hovadsky dôveryhodné. Viete ako, dačo také by vám na Slovensku nikto nezožral, lebo jediný Afričan široko ďaleko je Fredy Ayisi a ani pri najlepšej vôli si neviem predstaviť, aký doky by vám uveril, že vám Fredy varil večeru.

Takže tak. To aby ste mali predstavu, ako tu žijem. Rozpustilo, nezodpovedne, neplánovane, pre moment. Je to krásne. Najkrajšie je, že v Berlíne môžete žiť tak, ako ste vždy chceli a doma by vám to akosi nikto netoleroval. Jeden deň sa cítite nahovno a na druhý deň niekto v U-Bahne hrá Wish you were here od Pink Floyd, proste len tak. Je to naozaj zaujímavé miesto a zažijete tu veci, ako nikde inde. Ak máte chuť na niečo nevypočítateľné a chcete dobrodružstvo trvajúce dlhšie než dovolenka v Kambodži (týmto nijako neútočím, Foxy Roxy, chcela som to trochu porovnať, ale je to asi neporovnateľné) (vlastne by ste sa museli do Kambodže presťahovať na trvalo asi) – alebo len proste máte chuť zostať v bezpečí Európy, tak žite nejaký čas v tomto šialenom meste. A keď našetríte prachy a odvahu, choďte do Kambodže (ja som asi moc fajnová na to, aby som sa sprchovala raz za štyri dni, aj keď to veľmi obdivujem –  a vôbec, toto je od témy, ale Foxy!!!! Obdivujem ťa a si moja najobľúbenejšia sestra!!!! Dúfam, že sa ti v Južnej bude dariť – kde je to, až v riti, veru, Venezuela.)

A to je asi všetko, čo dnes pre vás mám. Snáď ste si to užili aspoň tak ako ja. Práve sedím v spolubidlovej posteli, ja s jeho frajerkou žereme kekse a Milku (a chystám sa otvoriť si pivo hneď ako budem mať voľné ruky) a spolubidlo kuká nejaký film. Náš malý house of sin. Surreal.


10 Comments on “Living on the edge”

  1. Sheena says:

    Mám kvoli tebe stále obrovskejsiu potrebu navštívit Berlín a nechutne sa utrhnut z retaze:D neodchádzaj odtial, vyhladam ta ked si to budem moct dovolit! 😀

  2. Chérie says:

    bože, ja chcem ísť do berlína:D

  3. J. in Brazil says:

    Ted jsi to popsala asi lepsi nez to je tvl, te meli do toho marketingu zamestnat

  4. Na Slovensku je aj Ibrahim Maiga 😉

  5. Akože fajn, ale aj v Kambodži sa možno umývať každý deň…a nebolo to také zlé, mali sme dažďovú vodu a bývali sme na pláži. Hm. Každopádne tam má v turistických oblastiach každý piči (ale myslí si o nás!), len netreba veľmi chodiť na demonštrácie, lebo tam zvyknú lietať granáty. Ale ja by som tam kludne išla žiť, keby som nešla práve žiť do Južnej.

  6. A napíš rodičom, už sa ma mama dnes pýtala, či sa ti niečo deje. Povedala som, že hľadáš byty a chodíš do práce, ale vyzerala, že si trochu myslí, že sa len opíjaš a váľaš, takže…


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s