Vysvetlivky

Nečakala som až také reakcie, ono sa toho až tak veľa nestalo. Totiž, vlastne sa nestalo vôbec nič, možno to je to. Jeden z mojich after-party depresívnych stavov, ktoré sú absolútne pochopiteľné, vzhľadom na to, čo môj organizmus musel zasa prekonať, ale fakt, že sú vám jasné dôvody vašej depresie, vás akosi nedokáže povzbudiť.

Dnes je to už lepšie, samozrejme, ale taky ten momentálny životný line-up zostal. Neviem čím začať, tak začnem sobotnou nocou. Aitana is back in town a na víkend tu bola aj Ana a jej frajer a sestra a pri tej príležitosti sme šli všetci do talianskej reštaurácie (ktorú mám za rohom, ale bola som tam prvýkrát). Okrem toho som konečne po pol roku videla Jona (súčasť španielskej úderky z Jeny). Po večeri sme všetci šli k nám chlastať. Potom došiel ešte Jonov frajer a nakoniec aj spolubidlo s nejakou frajerkou, ktorú nepoznám. Ona nebola s nami v kuchyni, zato spolubidlo tam vždy pribehol, ubalil pár johnov a chlastal s nami. Asi o druhej sme sa rozhodli, že ideme ďalej, ale zostali sme s Aitanou samé. Nevadí. Vzala som jednu nenačatú fľašu vína a vyrazili sme do ulíc. Aitana bola sťatá tak, že spala už v U-Bahne a ja som ponúkala svoje víno každému, kto si sadol vedľa mňa. Boli by ste prekvapení, koľko ľudí neodmietlo. Cestou na Ostkreuz sme sa zoznámili a stratili asi s miliónom ľudí, až sme sa pridali k nejakej partii, čo tiež chcela ísť do Wilde Renate. Surovo sme sa predbehli v rade a tak sme čakali asi len 20 minút, kým sme sa dostali k ochrankárovi. Pozrel na mňa a hovorí: Ty ne. Zostala som v šoku, lebo som nebola ani tak opitá, ani hlučná a ani sfetovaná. “Prečo ja ne?” “Kvôli tvojmu prízvuku.” “Čo? Kvôli môjmu prízvuku???” Bola som prekvapená a zarazená, ale zdôrazňujem, ne agresívna ani som sa netlačila, proste som zostala stáť. On do mňa sotil a zahučal: “Padaj preč, si moc opitá!” Mala som vysoké opätky, takže som samozrejme stratila rovnováhu a kind of spadla na taký pultík, čo tam mal a zhodila som im repráky (tuším to aj prestalo hrať na chvíľu). No a potom sme sa proste otočili a šli inam. Bolo to dosť nechutné. Toľko k tomu, že Berlín je slobodné a otvorené mesto.

Keď už sme teda boli na Ostkreuz, zavelila som že pôjdeme do about: blank, čo už považujem za svoj klub, lebo som tam bola tretíkrát. Zaplatili sme po desinke (bolelo to, vždy to bolí) a šli trochu žiť. Nadránom Aitana zaspala na gauči a ja som sa zoznámila s nejakou partiou Kanaďanov, s ktorými som bola asi až do deviatej, kedy som si povedala že dosť a marš domov, lebo budem ešte viac v piči. Hovorila som už, ako neznášam cestu domov z klubu po slnkom zaliatych uliciach, kedy niektorí idú do práce, niektorí von s deťmi a turisti sa trepú bohviekam? A ja bez slnečných okuliarov a s vyhrnutým golierom som sa paranoidne obzerala po vagóne, či ma niekto nesleduje. Asi by ma nesledovali, keby som bola menej nápadná, ale ono to je ťažké.

Dotrepala som sa domov, odlíčila sa (na to som hrdá) a potom som pobiehala po byte v spodnom prádle a vykrikovala “Fucking hell, I´m fucking high!” (to bola určite pekná scénka). Našťastie som sa akurát vo dverách minula so spolubidlovou nočnou návštevou, takže mal čas ma uložiť do postele, kým nedošili nejakí Gréci kúpiť trochu byliniek. Poobede som sa zobudila a vliezla k nemu do postele a nechala som si celé štyri hodiny škrabkať chrbát a popri tom som fňukala, že sa mi nič nechce a už vôbec ne sťahovať, keby som teda vôbec mala kam a že čo budem robiť. All that shit, jak vždy. Potom došla CC, tak sme si vystriedali miesta v jeho posteli (surreálne, surreálne!!!) a ja som sa snažila niečo robiť, ale v hlave vymätené. Keď prestala vŕzgať posteľ (viete čo sa ja napočúvam techna, to dobre funguje ako protihluková stena), vyliezla som z kutice a pripojila sa k nim v kuchyni.

Dnes mám voľno a až do druhej sme striedavo šukali a pozerali Californication (teda CC šla do práce už ráno a spolubidlo sa akosi nemal k tomu vyliezť z pelechu, tak som sa tam nasáčkovala), až sa nakoniec on pozbieral, že pôjde predsa len trochu pracovať a ja si sadám ku compu a idem robiť na svojom úbohom motivačnom liste. A ešte stále sa mi nič nechce. NIč. NIČ. Ležať a pozerať do stropu, ale z toho by som bola ešte viac depresívna. Fucking hell.


6 Comments on “Vysvetlivky”

  1. jaaaj a ja ze nieco sokujuce.sak to jak vzdy u teba:-)

  2. jnmthsrv says:

    tvl zrovna jsem dojela do brazilu a zapla brazilsky internety a jako prvni zamirila na berlinksky blog…drz se, myslim ze je mozna dobre, jestli se odstehujes, ptz neprojebes (doslova) tolik casu

  3. Sheena says:

    tý jo tak ten ochrankár je sám o sebe hodne šokujúci 😀 ja som ešte asi nikde nebola niekde kde by ma museli vyslovene púštat takto:D asi by som to nedala, mám absolútnu neschopnost stát v rade 😀
    ale raz ma nechcel na jednom koncerte pustit do randalu nový sbskár, pretože som vonku grcala a nepomohol ani argument že som grcala vonku pretože nejsom debil a keby mi už nebolo dobre tak sa dovnutra netrepem 😀 ale potom prisiel druhy a vybavil to….. 😀

    ale za taketo niečo by som už asi narušila jeho zdravie 🙂

    • deadline says:

      mne s ato u nas tiez nestalo, ale tu je to bezne a tak nejak sa zmieris s tym ze si cudzinec…zato aj seci moji kamosi su cudzinci, preco asi 😀


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s