I was born on the water I was raised into the steam

Priority sú zaujímavá vec. Plávam priestorom a pozorujem. Ľudia si dávajú novoročné predsavzatia, menia životy sebe a druhým, sobášia sa, tehotnejú, nudnejú, riešia, či zamkli a vypli plyn (u nás irelevantné, byt nezamykáme nikdy – uf to by som asi nemala písať na net, či? – a plyn sa bárskedy vypne počas varenia aj sám od seba), čo na seba do práce, kam posunúť nekonečne-večne trvajúci vzťah. A iní nemajú plány, nemajú páru, nemajú poňatia a žijú zo dňa na deň a experimentujú s drogami, so sexom, so životom, s hudobným vkusom, so zdravím (a so zdravým rozumom). So všetkým. Čakajú na momenty, na príležitosti, na dobrý nápad, na Godota. Sú momenty, kedy sa občas zamyslíte, že by ste chceli patriť k tej druhej skupine, ale nakoniec väčšina ľudí zistí, že chce zostať tam, kde je. Asi je to tak dobre, lebo nato, aby si obe skupiny mohli potichu myslieť, že sú lepšie než tá druhá, musí tá druhá predsa existovať. A ja som rada, že som v tej svojej. Čo vy?

---