People are strange when you´re a stranger

Pred vyše rokom som napísala článok s rovnakým názvom. Odvtedy som ten pocit dlho nemala. Ale raz za čas sa to zrejme stane každému emigrantovi, udrie vás to do ksichtu, keď to najmenej čakáte a napriek tomu že sa zmätene snažíte zachovať tú tvár, ktorú vaše okolie pozná, ide to čoraz ťažšie. Nakoniec si možno vaše okolie všimne, že to s vami zalomcovalo. Ale to je nepravdepodobné, lebo nevidia do vášho vnútra a ani nevnímajú vaše pocity. Nehovorím, že je to na obesenie, ale prirovnala by som to k situácii, keď malé zvieratko zaženiete do kúta a ono sa zúfalo bráni a zároveň by najradšej zdrhlo, hoci aj naspäť do klietky, ale nič si neželá viac, než aby ste sa proste otočili na opätku, hrdosť-nehrdosť. Potom by svinským krokom cupitalo do iného kúta miestnosti a zaliezlo pod koberec.

Ja som za každú srandu a aj sama na sebe sa zasmejem (a schuti, fakt!) ale keď ma niekto nadrapuje sústavne osem hodín, tak moje nervy sú ako gumené traky. Viete, ťaháte, ťaháte a nakoniec, keď ich pustíte, plesknú vás. Moje nervy sú zatiaľ vo fáze naťahovacej, ale som zvedavá, koho nakoniec jebnú po papuli. Mám jeden tip a tým je kolega Borec. To že je macho a egomaniak som vedela od začiatku, ale netušila som, do akých rozmerov to až dokáže dohnať. Posledné dni je môj prízvuk v práci akýsi running joke. Nebolo by to také zlé, keby som to nemala na tanieri každý deň. Viete, nemčina je moja najslabšia stránka, ak ma chcete naozaj rozhodiť, začnite rýpať do mojich jazykových znalostí. Myslím tým naozaj rýpať (a prirovnávať môj prízvuk k ruskému, to ma naisto vytočí), ne raz za čas hodiť nejakú vtipnú poznámku. Hentá veselá kopa (hnoja) ovláda poriadne leda svoju rodnú nemčinu (a niektorí ani to ne) ale to im nebráni sa vychechtávať a napodobňovať každú moju vetu. Vlastne väčšinou to robí Borec, akoby mal nejaký monopol na robenie zloby voči mojej osobe. Pomedzi to ma oslovuje kadejakými prezývkami v štýle “Mausi Hasi Schatzi” a tvári sa ako macher a keď sa bránim (čo je asi najväčšia chyba, ktorej sa dopúšťam, mala by som ho ignorovať…lenže na druhej strane ja som tiež egomaniak a vždy sa poteším keď som stredobodom pozornosti…čiže si kvázi serem do vlastného hniezda, či?), namieta, že môj prízvuk je sexi. Presne. Len tak, pred všetkými. Pfff, čo si ten chlap o sebe myslí? To teraz narazil na inú ligu, lebo ja nejsom žiadna Barbie, aby som z neho padala do kolien (vlastne zostávam absolútne chladnou, aj keď sa postaví tak blízko mňa, že cítim na tvári jeho dych, alebo mi začne znenazdajky masírovať chrbát) (seriózne, neojebávam, včera sa proste postavil za mňa a dal mi masáž na pracovisku, to už čo je!).

Ak si myslí, že niečo dosiahne, tak jedine to, že si o ňom budem myslieť, že je úplný debil.


3 Comments on “People are strange when you´re a stranger”

  1. Kokoooot! Kolko on vie reci, ze je taky opovazlivy! Obvin ho zo sexualneho harasenia! Alebo ho rovno vykastruj, aspon nejakou dobre mierenou poznamkou. Chuj jeden drzy.

    • deadline says:

      haha, musim si daco premysliet. chcela by som byt ako clint eastwood, vies, taky ten pokojny mierny pohlad a potom tasit zbran tak rychlo ze nestihne ani tymi modrymi arijskymi ocami zaklipkat. lenze ja zas nechcem klesnut na jeho uroven a davat take podpasovky…hoci si to asi zasluzi.


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s