Šok z reality

Dnes som sa musela vykotiť z postele matracu a pratať sa k chlebodárcovi. Nemala som chuť na nič, iba na ležanie a civenie do steny, lebo som akási konsternovaná z návratu do vlasti na západ. Včera som cítila v byte vôňu trávy a pomyslela som si “smells like home”. No vážne, pomyslela som si to po anglicky, čo tak čumíte! A dnes som bola zase v posilke (asi mi neveríte, ale fakt mi to chýbalo) a na večeru som si kúpila pičúsky drahý proteínový drink, lebo ešte stále nemám nakúpené (to vybavím zajtra a vzhľadom na to že je Silvester, tak aj večer budem mať nakúpené, hahaha). Po príchode domov ma tu čakal spolubidlo ako taká africká gazdinka s plnými hrncami a povedal, nech sa najem. (Asi som vyzerala fakt hladno. Vlastne mám aj také vypučené brucho jak africké deti na plagátoch.) (Po facke.) (Proteínový drink je super. Ako predjedlo.) Potom som chvíľu viedla small talk s jeho ženou, ktorá sa ale dlho v kuchyni nezdržala a vyparila sa do jeho izby. Ne ani tak spolubidlo. Ten ubalil zo dve chechtavé cigarety a konverzoval so mnou v kuchyni. Prípadne sa na mňa znenazdajky nalepil a ja som sa trochu v šoku pýtala, čo to ako má byť. Odpovedal, že jeho morálka je momentálne niekde v suteréne (akoby som si to nevšimla) a potom (keď sa odlepil) vyhlásil, že ide “play the whole husband thing”. Viete čo, ja sama síce vyhlasujem, že nevera je relatívny pojem a vernosť sa preceňuje, ale neni toto hardcore? Viete, nezažila som totiž takú situáciu po prvýkrát, že sa na mňa sápal chlap ako chobotnica, pričom iná (jeho) žena bola vo vedľajšej izbe. Či to sa stáva len mne? (Nechávam teraz priestor na diskusiu a cyklicky sa vrátim k téme práca.)

Môj pracovný hárem sa dneska okolo mňa zvŕtal, akoby ma týždeň nevideli (mehehe). Za prvé kolega Borec si ma včera pridal na fejsi. Hmmm. Za druhé som dnes, ako som už spomenula, nemala chuť na prácu, zato mám jebák kolosálnych rozmerov na líci (možno je to ale tretie líce) a mala som ešte menej chuti vziať ho medzi ľudí. Takže hneď zrána som sa na chodbe takmer zrazila s Borcom a Škaredým. Len som tak prekvapene vyhekla že “Hallo!”. No a potom som samozrejme sedela celý deň blízko oboch (inokedy sa za celý týždeň pomaly nestretneme, ale veď prečo ne zrovna vtedy keď mám škaredý deň) (ne žeby mi záležalo na tom, čo si myslia, ale … kurva samozrejme mi záleží na tom čo si myslia) a poobede sa poblíž usadil aj kolega Potsdam (ktorý mi mimojazdom lajkuje všetky fotky a všetky statusy…eh, priehľadné!) a spolu do mňa vŕtali, raz jeden, raz druhý a škodili jak sa dalo (občas som ani poriadne nepočula, čo tam nariekajú zákazníci, lebo sa hentá zver okolo mňa rehotala a vykrikovali na mňa nech poriadne pracujem) (ak to nebolo počuť u zákazníkov, zožerem headset aj s káblom). Potom sa postupne pridali ešte aj ďalší dvaja a vtedy som si uvedomila, že zasa raz sedím uprostred stáda chlapov a ani neviem ako sa mi to stalo. Heh. Borec sa na mňa celý deň tak papuľkovsky usmieval a ja som si hovorila “kurvafix”.

A čo máte nové vy?



Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s