Between two evils, I always pick the one I never tried before

Ráno som odišla z domu a večer som prišla domov. Nemám jasné, kam patrím, ale asi na viacero miest a asi je to tak dobre. Z prvého domova som si dovliekla tristo kíl domácich džemov a zaváranín a zase nejakú kopu oblečenia. Postupne sa sem sťahujem. So všetkým. Nemala by som preháňať, lebo viem aké to je, keď sa budem znova sťahovať čo i len do iného bytu, ale niektoré veci chcem mať proste pri sebe. Whatever. Doma som sa prežrala, pribrala, preležala a ostala by som ešte tri dni. Viac nie, lebo viem, že potom by som prekročila tú magickú hranicu, kedy by mi zas všetko išlo na nervy. Takže je lepšie dávkovať si návštevy domova po menších častiach. Keď som prišla domov, vybalila som sa, umyla dlážku (ale zvyšok bytu bol vydrhnutý, jak keby nás sám Mr. Proper navštívil, zjavne mala tá ceduľka výchovný účinok) (nechala som tu spolubidlovi lístok s nápisom All I want for Christmas is YOU to clean the flat) a prezliekla periny a teraz si tu sedím a dobre sa cítim.

Okrem iného je tu napríklad aj spolubidlova manželka (hovorila som vám vlastne, že je ženatý?). Neviem, ako to ten chlap zvláda, lebo ja mám niekedy chaos v mojom playliste a to tí muži nasledujú jeden po druhom, ale on si rozohrá viacero partií naraz a potom pletie mená. Viete ale, čo ma pobavilo? (Čo pobavilo, tri dni som sa vznášala na egotripe!) Že svoju frajdu (jakože tú čo u nás tak často býva) niekoľkokrát nazval mojím menom. Viete, mňa muži nevolajú iným menom, to iné ženy oslovujú mojím! Cha, som femme fatale. (Mimochodom sa to stalo aj Robertovi, ktorý raz oslovil Aitanu mojím menom a ona ho odvtedy volá Pietro.) Odporúčila som spolubidlovi, nech sa naučí oslovovať ženy bejby a nebude to mať také zložité. Vlastne to bol aj taký citát. Neviem od koho a gúgel mi momentálne odmieta byť nápomocný, ale povedala to nejaká slávna herečka kategórie Marylin alebo tak nejak. Kvázi môj vzor, haha.

Čo sa ešte zaujímavé odohralo vo vlasti? Okrem rodinných stretnutí, kde zábava gradovala a večere u fotrích kamošov, kde som sa napchala tak, že mi skoro uletel gombík na gatiach, som sa stretla s Loverom. Správne, ak si neviete spomenúť, kto je Lover, ani sa vám nečudujem. Je to jeden starý bývalý. Starý vo všetkých významoch. Jednak sme spolu skončili niekedy v treťohorách a druhak má (a teraz sa zakrývam tvár rukami a červenám sa) 47 rokov. Lenže na moju obranu chcem dodať, že keď sme sa zoznámili, mal 42 a to neznie tak prastaro. Uf. Netreba to tu rozmazávať. Dobre sme si pokecali a dobre sme si zašukali, ako vždy keď sa stretneme, spravil mi nejaké fotky (využijem každú príležitosť, kedy ma niekto chce odfotiť kvalitným foťákom, lebo treba občas aj obnoviť profilovku, že!) a potom sme si zaželali všetko dobré a ja som šla domov. Čo vám poviem. Ja mám akosi slabosť na svojich bývalých. Vlastne som s ním riešila aj Propera. Nevedel mi poradiť, ale to som ani nečakala. Je to ťažké. A ja si najradšej žijem v prítomnosti, hoci to často znamená, že si len odmietam pripustiť možné následky svojich rozhodnutí. Ale nech. Teraz som znova v Berlíne, The City. Za dva dni je Silvester a ja ešte netuším, kam ma zaveje. To teraz treba vyriešiť!


One Comment on “Between two evils, I always pick the one I never tried before”

  1. sascha says:

    akoze on ma manzelku a nebyva s nou? zaujimave…sa od neho mozes vela ucit


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s