Now I´ve got the feeling once again

Neviem čo so sebou. Berlín je také zvláštne miesto, kde sa občas cítite super a občas fehl am Platz a nikdy neviete, kvôli čomu. Stále na niečo čakám a neviem na čo. Mám výčitky svedomia. Že som už štyri dni necvičila. Že som sa navečerala. Že nešetrím prachy a kupujem si veci, ktoré mi vôbec netreba. Že mám málo sebavedomia. (Naozaj! Mám výčitky svedomia, lebo mám málo sebavedomia, je to normálne?)

Pred ostatnými sa síce tvárim, že mám sebavedomia až po kokot, ale vždy príde ten moment pravdy, kedy sa nejak prejavím a ľudia sa začnú čudovať, prečo si tak málo verím. Prečo vlastne? Mám na to množstvo dôvodov. Nechcem všetko zvaľovať na moju perfekcionistickú matku (bolo by to klišé), ale možno to tam má korene. Lenže ja nerada ľudí obviňujem a všeobecne si o každom myslím len to najlepšie, až kým ma nepresvedčí o opaku. To sa nevzťahuje na politikov, lekárov a podobných odkundesov. (Lekárom neverím, lebo ich platí farmaceutický priemysel a oni vám predpíšu kadečo absolútne bezdôvodne. Ja si vždy všetko vezmem, lebo človek nikdy nevie na čo sa to môže neskôr hodiť, napríklad mi spolubidlova frajerka povedala, že môžem rozdrtiť ibáč a predať to na party ako koks a ľudia si to nevšimnú, lebo spolubidlo si raz koks kúpil a bol to v skutočnosti paracetamol. To by mohlo vyriešiť môj finančný problém.) Ale popojedem.

Poviete mi niekto čo chcem od života? Ja sa vás to stále pýtam a stále som sa nedostala k odpovedi. Kolega Borec sa tvári že nič (dobre, posledné štyri dni sme sa nevideli, ale aj tak.) Ne že by mi na ňom záležalo, ale sere ma, že aj jemu to je jedno, problém ega. Okrem toho som včera dostala SMS od jedného zajaca Sebastiana, ktorý sa sem raz nejak nachomietol a potom bol zo mňa tak nervózny, že sme sa už odvtedy nestretli. Občas napísal, ja som mu aj odpovedala a nahodila udičku, ale on sa nechytil. Takže ho jebem a nebude nijaký sin with Sebastian. Neodpísala som mu.

Stále mi píšu nejakí muži, ale ja by som chcela Propera a tak to akurát ide do piče, lebo on mi nenapíše a keby aj, vôbec mi to nepomôže.

A viete čo? Dnes ma šéf pochválil za to ako som vyriešila jedného nasratého zákazníka. Aspoň dačo.


6 Comments on “Now I´ve got the feeling once again”

  1. Eh. A musíš niečo konkrétne chcieť od života? Neni to len nanútená propaganda od Cosmopolitanu?

  2. co ti jebe? rob co ta bavi.hladaj si pracu,co by sa ti pacila a tuto drz iba ako zdroj penazi.vsetko bude fajn.


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s