Taký je život

(Tento text som písala dnes poobede v práci, keď som sa nudila a čakala na Feierabend.)

Zlý Olaf sa prechádza po floore ako jedovatý pavúk a jastrí svojimi falošnými očičkami. Vyciera krivé zuby zažltnuté od fajčenia a plíži sa ako hladný panter. Keď mi zíde z očí, zostáva v mysli ako zápach prepáleného oleja vznášajúci sa okolo stánku s lacnou čínou. Spôsobuje mi to neustály stres a znásobuje vo mne pocity ničoty. Okrem toho ma drvia bolesti hlavy z uvrešťaných zákazníkov. Smrť.

Keby som mala ten dar a zo stresu chudla, mám už postavu dlhoročnej heroínovej narkomanky. Mám pocit, že mi ten tlak rozdrtí lebku. Ak zavolá ešte jeden, čo na mňa naziape, pošlem ho nevyberane do piče, jebnem slúchatká o zem a s indiánskym revom vybehnem na ulicu bez kabáta. Potrebujem jointa. Ešte 71 minút.

---