Irónia je zapiť tabletku extázy pomarančovým džúsom, lebo “teraz potrebujeme vitamíny”

Ľudia v metre ráno nerozprávajú. Pozerajú pred seba sklenými očami. Vyvoláva to dojem, že v tomto meste je stále každý sám. Sú osamotení, vydaní napospas svojim myšlienkam, problémom, to-do listom, sú len so svojimi smartphonemi a slúchadlami. Spolu tvoria masu a pocit absolútnej anonymity. A osamelosti. Keď to s vami sekne, prekročia vás, lebo sa musia ponáhľať do práce.

Celé mesto je osamelé. Ráno v metre ten pocit ešte znásobuje. Jediný, kto vnáša do rannej ponurosti život a hluk, sú skupiny teenagerov baliacich si nepodarené cigarety. Ale ich emo-ofiny zakrývajúce polovicu tváre anonymitu veľkomesta podporujú. Anonymitu, do ktorej sa všetci ponárame ako Atreyov kôň do močiara, až kým v nej nezmizneme úplne.

Mesto je priateľské v noci. Pod rúškom tmy sa môžete zoznámiť s kýmkoľvek. V metre, v rade na hajzle a aj v rade na kebab. Nastáva výmena energií, telefónnych čísiel a telesných tekutín. Marketing. Dopyt a ponuka. Tanec s ním za jednu lajnu, pivo s ňou za fajku na záchode. Ráno sa pozbierate z cudzieho pelechu a za jemného mrholenia sa pod šedou oblohou vlečiete domov, aby ste zmyli včerajší make-up a hriechy.

Padáte do postele a na pár sladkých hodín vypínate vedomie oslobodzujúcim spánkom. Škoda, že na tie hriechy nefunguje jemný odličovač z Yves Rocher. Asi preto, že je jemný.


One Comment on “Irónia je zapiť tabletku extázy pomarančovým džúsom, lebo “teraz potrebujeme vitamíny””

  1. Posledné dva odstavce sú top toho, čo som od teba čítala. Výmena telesných tekutín a fajok na záchode, tak to už hej.


Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s